The Chick Corea Akoustic Band a ČNSO, Prague Proms, 11.7.2018, Obecní dům, Praha

Pätnásť koncertov na viacerých pražských pódiách – toľko ponúkla tohtoročná dramaturgia festivalu Prague Proms milovníkom klasickej, filmovej a jazzovej hudby. V čase uverejnenia tohto článku zostávajú ešte dva posledné koncerty. Tak ako po minulé roky, aj štrnásty ročník priniesol popri klasickej či filmovej hudbe aj niekoľko vystúpení čisto jazzových formácií (napríklad Brubeck Brothers Quartet či Kurt Elling Quintet), ako aj spoločné projekty jazzmanov s Českým národným symfonickým orchestrom (koncert Christiana Lindberga).  Do tejto kategórie možno zaradiť aj spojenie tria The Chick Corea Akoustic Band, legendárneho amerického klaviristu Chicka Coreu,ČNSO. U Chicka Coreu nejde o prvý, a určite ani posledný spoločný projekt s klasickým hudobným telesom.

Cieľovou skupinou stredajšieho koncertu v Smetanovej sieni Obecného domu boli rovnako skalní fanúšikovia jazzových trií, ako aj obdivovatelia klasických orchestrov. V prvej časti (The Chick Corea Acoustic Band) si prišli na svoje jazzoví fajnšmekri a milovníci akustického jazzu. Trio svojim presvedčivým výkonom dokázalo, že ani tisíckrát hrané jazzové štandardy sa nemusia človeku zunovať, práve naopak, v podaní predstaviteľov absolútnej jazzovej špičky môže ísť o veľmi vzrušujúci zážitok. Žiaľ, v dôsledku zúfalého stavu D1 som stihol len polovicu prvého setu, čím som bol ukrátený o Coreovu Morning SpriteJapanese Waltz no hneď po vstupe do sály mi bolo hneď jasné, že som naskočil do naplno rozbehnutého rýchlika. Chick Corea s kontrabasistom Johnom Patituccim a bubeníkom Daveom Wecklom (bývalým spoluhráčom Laca Décziho) práve v plnom nasadení rozohrávali That Old Feeling od Sammyho Faina a Lewa Browna v Coreovom aranžmáne. Po nich nasledovala Ellingtonova In a Sentimental Mood a Coreova Life-Line, v ktorej si každý z muzikantov doprial štedré sólo. Life-Line zložil Corea pôvodne pre svoju formáciu The Chick Corea New Trio, no aj Akoustic Bandu sadla ako ušitá na mieru. Nebyť príliš „veľkej“ akustiky Smetanovej siene, zážitok by nadobudol úplne odlišný rozmer.

Napriek tomu, že v prvom sete sa akustika otočila muzikantom chrbtom, v druhom ich privítala s otvorenou náručou. Na pódium sa vrátil Chick Corea a spolu s ním nastúpil ČNSO s dirigentom Stevenom Mercuriom. Druhá časť večera sa niesla v znamení španielskej hudby, ktorá bola Coreovi vždy veľmi blízka, čoho dôkazom je aj album My Spanish Heart z roku 1975. O takmer tridsať rokov neskôr (v roku 1999) nahral Corea spolu Londýnskou filharmóniou pod taktovkou amerického dirigenta Stevena Mercuria klasický album – Spain For Sextet & Orchestra / Piano Concerto No.1. V Coreovej zostave dokonca účinkoval aj vtedajší člen jeho skupiny, dnes slávny basista Avishai Cohen.

Pražský koncert bol ďalšou príležitosťou na stretnutie Coreu s Mercuriom. Corea pražskému publiku vysvetlil svoju dávnu inšpiráciu Davisovým albumom Sketches of Spain z roku 1960, na ktorom sa okrem iného nachádzala aj Evansom aranžovaná, rozšírená druhá veta pôvodne gitarového Concerto de Aranjuez (Aranjuezský koncert) od španielského skladateľa Joaquína Rodriga z roku 1939. Chytľavý melodický motív známej kompozície použil Corea aj v úvode svojej slávnej skladby Spain, ktorá sa poprvý raz objavila v roku 1971 na albume Return to Forever – Light As a Feather. Dnes patrí Spain čestné miesto na piedestále najžiadanejších „moderných“ jazzových štandardov.

Rodrigov Aranjuezský koncert, aranžovaný Stevenom Mercuriom, odohral Corea s orchestrom bez tria. Weckl s Patituccim sa vrátili na pódium ako členovia sexteta až na skladbu Spain, ktorá na Aranjuezský koncert plynule nadviazala. Sexteto doplnili jeho ďalší členovia – Coreov dlhoročný spoluhráč, anglický saxofonista Tim Garland spolu so saxofonsitom Martinom Myhre Olsenom a pozaunistom Øyvindom Brækkeom. Mercuriove aranžmány otvárali široký priestor nielen pre orchester, ale aj pre swingujúce trio, Coreove klavírne sóla a sólistov. V rozsiahlej pasáži uprostred Spain sa trio prezentovalo bez orchestra, s bravúrnymi sólami, ocenenými burácajúcim aplauzom. V podmienkach aranžovanej hudby je priestor na sóla pomerne obmedzený, no napriek tomu ho Weckl s Patituccim využívali v plnej (povolenej) miere.

Prísna minutáž po hodine ukončila druhý set, no takéto hviezdne trio nikdy neodchádza bez prídavku. V téme zo Spain Corea na záver roztlieskal a rozospieval publikum a orchester, vrátane dirigenta Mercuria.

Keďže Corea s Patituccim sa z času na čas zjavia na českých pódiách, budeme dúfať, že raz prídu aj spolu s Wecklom predviesť svoju elektrifikovanú formáciu. Podľa toho, čo predviedli v stredu večer, nie je najmenší dôvod pochybovať o tom, že im to spolu nemalo ešte dlho fungovať.

Related Posts

Leave a Reply

Your email address will not be published.

*