Jazz At Lincoln Center Orchestra with Wynton Marsalis, JazzFestBrno, 1. 2. 2018, Bobycentrum.

Jazzovejšie otvorenie festivalu si dokážeme asi len ťažko predstaviť. Na úvodný koncert ďalšieho ročníka JazzFestuBrno zvolili organizátori hudobné teleso, vychádzajúce z tých najautentickejších zdrojov tradičného jazzu. Jazz at Lincoln Center Orchestra (JLCO) je profesionálny bigband fungujúci pri významnej hudobnej umeleckej inštitúcii v USA – Jazz at Lincoln Center (JALC). Členmi bigbandu je pätnásť špičkových sólistov, skladateľov a aranžérov, na čele s umeleckým riaditeľom Wyntonom Marsalisom.

Pozvať na jazzový festival toho istého účinkujúceho v časovom odstupe dvoch rokov si vyžaduje slušnú dávku odvahy. Také niečo spraví organizátor len vtedy, ak si je viac než istý s kvalitou účinkujúceho telesa a dostatočne veľkým hladom fanúšikov po kvalitnej hudbe. Wynton Marsalis a JLCO patria k stáliciam jazzovej scény, čo je dôležitý predpoklad naplnenia očakávaní organizátorov. Tento raz rozhodol tím JazzFestuBrno ponúknuť JLCO divákom v kapacitne štedrých priestoroch brnenského Bobycentra.

Wynton Marsalis zaradil do setlistu osem skladieb, prevažne z autorskej a aranžérskej dieľne členov orchestra. JLCO otvoril koncert hot jazzovou skladbou v neworleanskom štýle – Laboratories of Ideas od saxofonistu Victora Goinesa. Už po prvých tónoch bolo jasné, že pôjde o nezabudnuteľný autentický zážitok. Zvuk orchestra znel presne tak, ako z dobových nahrávok z 20. rokov. Tanečný drive a plné nasadenie hudobníkov zanechalo ihneď dojem a vyvolalo nadšené salvy aplauzu. Ten, kto očakával kapelníka, stojaceho pred orchestrom, mohol byť prekvapený. Marsalis sa hneď po príchode na pódium usadil do posledného radu, medzi ostatných členov trúbkárskej sekcie. Čo na tom?  Profesionáli kalibru JLCO sú po rokoch tak zohratí, že postavenie kapelníka pred orchestrom nie je vôbec dôležitý. Z dvadsiatych do päťdesiatych rokov 20. storočia sa marsalisovci preniesli Rollinsovou skladbou Freedom Suite v úprave saxofonistu Waltera Blandinga.

Wynton Marsalis sa preslávil nielen ako hudobník a skladateľ, ale aj ako neúnavný šíriteľ jazzovej tradície. Od 90. rokov sa pravidelne prihováral miliónom divákov v USA prostredníctvom svojich edukačných televíznych hudobných programov.

Vzdelávaciu misiu plní Marsalis trpezlivo aj na svojich koncertoch a nebolo to inak ani na počas toho brnenského. Sprievodnym slovom zasadzoval skladby do historického kontextu, čo ocenil nejeden poslucháč. Po zmienke o vplyve rôznych etnických kultúr na vývoj jazzu spustil orchester strhujúcé latino 2/3’s Advanture od kontrabasistu Carlosa Henriqueza. Orchester zrazu úplne zmenil náladu a z jazzového klubu sa preniesol do veľkej tanečnej sály latino-americkou vypaľovačkou s exkluzívnym Henriquezovým kontrabasovým sólom.

Jedinú spievanú skladbu večera, Yes Sir, That’s My Baby, v aranžmánoch neprehliadnuteľného saxofonistu Shermana Irbyho, predviedol svojim civilným vokálom trombonista Vincent Gardner.

Prekvapenie večera nastalo v momente uvedenia známeho skladateľa a klaviristu Emila Viklického. Marsalis zaradil do svojho repertoáru aj časť Viklického Českej suity – úpravu Dvořakovej Humoresky. Pred privítaním Viklického na pódiu krátko zaspomínal na návštevy Václava Havla v New Yorku, ako aj otvorenie priestorov JALC v roku 2004 za účasti Emila Viklického. Do hudobnej histórie zasvätil Marsalis poslucháčov aj zmienkou o prínose Dvořáka pre americkú hudbu. Nie každy vie, že Dvořák učil aj skladateľa, klaviristu a pedagóga Rubina Goldmarka a skladateľa a dirigenta Willa Mariona Cooka, teda učiteľov slávneho Georgea Gershwina a Dukea Ellingtona.

Na dôkaz proklamovanej hybridnosti a symbiotickosti jazzového žánru uviedol Wynton Marsalis ukážku zo svojej Abyssinianskej omše, ktorú zložil k 200. výročiu založenia baptistickej cirkvi v Harleme.

Na duchovný rozmer hudby poukázal Marsalis skladbou Let My People Go z diela “God’s Trombone” z pera už spomínaného trombonistu Chrisa Crenshawa.

Po vytrvalej standing ovation došlo na prídavky. Hneď v prvom, Ellingtonovom C-Jam Blues nastúpilo na pódium len kvarteto – Marsalis spolu s klaviristom Dannon Nimmerom, kontrabasistom Carlosom Henriquezom a bubeníkom Marionom Felderom. Marsalis neváhal zostúpiť pod pódium a zahrať strhujúce sólo v šialenom tempe priamo pred divákmi sediacimi v prvých radoch. Smutne preslávené obdobie ekonomickej krízy v roku 1929 si pripomenul orchester skladbou Let’s Dance v aranžmánoch Fletchera Hendersona. Mimochodom, zrovna tie Hendersonove sú jednými z mála, ktoré orchester prevzal z pôvodných verzií skladieb, pretože podstatnú časť aranžmánov dodávajú orchestru priamo jeho hráči.

Wynton Marsalis s JLCO predviedli prvotriedny jazz. Neuveriteľná zvuková autenticita, špičkové inštrumentálne majstrovstvo hudobníkov, hráčska zrelosť, mimoriadny cit pre dynamiku a vyváženosť vovnútri sekcií orchestra, ako aj medzi nimi navzájom sú dôkazom, že tradičný americký jazz v podaní prvotriedneho orchestra si nachádza svoje opodstatnenie aj v 21. storočí.

Setlist

1) Laboratories of Ideas – Victor Goines (from Untamed Elegance)

2) Freedom Suite: Movement IV Sonny Rollins arranged by Walter Blanding

3) 2/3’s Adventure – Carlos Henriquez

4) Yes Sir, That’s My Baby – Lou Donaldson & Gus Kahn arranged by Sherman Irby

5) Antonin Dvorak: Humoresque – Antonin Dvorak (from Czech Suite) arranged by Emil Viklicky

6) Offertory Parts I & II: The Father & The Son Wynton Marsalis (from Abyssinian Mass)

7) Insatiable Hunger – Sherman Irby (from Inferno)

8) Let My People Go – Christopher Crenshaw (from God’s Trombones)

Prídavky

1) C-Jam Blues – Duke Ellington

2) Stardust – Hoagy Carmichael

3) Cherokee – Ray Noble

4) Let’s Dance – Fannie Baldridge, Joseph Bonime & Gregory Stone

5) One O’Clock Jump – Eddie Durham & Buster Smith

 

Related Posts

Leave a Reply

Your email address will not be published.

*

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.