Izraelský skladateľ a klavirista Nitai Hershkovits je často oceňovaný pre svoju hudobnú víziu. Po mladosti strávenej v Izraeli sa v roku 2016 presťahoval do New Yorku. Milovníkom jazzu sa meno Nitaia Hershkovitsa spája predovšetkým s jeho pôsobením v triu Avishaia Cohena. U Cohena strávil štyri roky, počas ktorých účinkoval aj na troch Cohenových albumoch. Po sólovom debute I Asked You A Question (2016) pripravuje Hershkovits svoj druhý sólový album New Place Always. Skladby z nového albumu prišiel predstaviť 17. januára 2018 do Brna, kde vystúpil v rámci koncertného cyklu Jazz & World Music. Koncertný cyklus je výsledkom spolupráce Filharmonie Brno a JazzFestu Brno.

Niekoľko rokov ste pôsobili ako klavirista v triu Avishaia Cohena. Ako hodnotíte spätne toto obdobie?

Po profesionálnej stránke som sa naučil, aké je hrať na dlhej šnúre, byť dennodenne na pódiu s tými istými hráčmi. Takéto skúsenosti sú nenahraditeľné. Neustále cestujete, každý večer sa nachádzate na inom pódiu, hráte na inom klavíri. Avishai skladá hudbu väčšinou na klavíri, takže aj jeho klavírny štýl ma istým spôsobom ovplyvnil. Je zaujímavé pozorovať, ako používajú klavír iní hudobníci, sledovať ich muzikalitu a kreativitu.

Na Avishaiových koncertoch nebýva zvykom, že členovia kapely dostanú priestor aj na svoje autorské skladby. Nebolo to pre vás frustrujúce?

Avishaiova hudba je hlavne o kapele, o podaní hudby ako celku a nie o zameriavaní sa na zvuk jednotlivých členov tria. Aj na nácvikoch sme sa vždy snažili znieť predovšetkým ako kompaktný celok.

Váš odchod od Avishaia Cohena nebol médiálne avizovaný. Išlo o impulzívny čin, alebo o vyvrcholenie dlhšie dozrievajúcej túžby odísť?  

Prirovnal by som to k začínajúcemu maliarovi, ktorý najprv napodobuje diela iných maliarov. Postupne si vytvára svoj vlastný rukopis, až raz dozreje čas na to, aby sa od svojich vzorov úplne odpútal.

Neprišlo vám vaše rozhodnutie ako veľký krok do neistoty? Mali ste stabilnú pozíciu v dobre zabehnutej formácii, s celoročnou istotou koncertovania.

Tak, ako kedysi nastal správny čas pridať sa do Avishaiovho tria, nadišiel aj správny čas na odchod. Počúval som predovšetkým vlastnú intuíciu, neposudzoval som správanie ľudí okolo mňa. Kým cítim, že mám ešte čím do kapely hudobne prispieť, je to fajn. Časom som však nadobudol pocit, že potrebujem isť cestou objavovania nového.

Váš debutový album I Asked You a Question vyšiel pred dvomi rokmi. Ako vznikal? Oprášili ste svoje skladby, ktoré sa za roky hrania u Avishaia postupne nahromadili?

Takmer každý deň som sa stretával s priateľmi v štúdiu. Začalo to ešte prv, než som sa presťahoval do New Yorku. Aj neskôr, počas pôsobenia v New Yorku, som sa z času na čas vracal naspäť na nahrávanie. Skladby vznikali priamo v štúdiu, nikomu som neprikazoval čo má hrať. Zahral som nejaký akord, niekto iný k tomu zahral na base alebo na saxofóne. Je to úplne iná skúsenosť, ako nahrávanie s Avishaiom. Tam je všetko dopredu presne nalinkované. Samozrejme, je tam aj istý priestor na improvizáciu, ktorá vzniká priamo na mieste.

Z akých zdrojov a vzorov čerpáte pri vlastnej tvorbe?

Každého z nás formujú skúsenosti. Aj spôsob reči je ovplyvnený tým, s kým sa stretávame a rozprávame. To isté platí aj pre hudbu a aj môj nový album. Všetko, čo som za istý úsek života do seba absorboval, sa odráža v mojej hudbe.

Osvedčil sa vám pri komponovaní nejaký špecifický postup či schéma?

Je to vždy predovšetkým o ľuďoch v štúdiu a o konkrétnych hudobných nástrojoch. Často používam aj analógové syntetizátory, drum machine, keyboardy, Ableton software. Všetky tieto prvky tvoria charakteristický zvuk nahrávky. Pokiaľ ide o môj nový album, ide o sólovú klavírnu hudbu, čiže pravý opak môjho prvého albumu. O tom, čo bude na albume, som sa tento raz rozhodol až v štúdiu. V štúdiu  som zložil väčšinu hudby. Je to pre mňa dosť nezvyčajný postup. Nepoznám veľa hudobníkov, ktorí robia niečo podobné. Väčšina muzikantov si objedná štúdio a príde na nahrávanie s hotovým materiálom. Ako však môžem hrať v štúdiu na klavíri hudbu, ktorú by som zložil na úplne inom klavíri? Išlo mi o zachytenie konkrétneho okamihu.

Dopočul som sa, že pôjde o kratšie kompozície.

Snažil som sa v istom zmysle o rovnováhu – kombináciu krátkych príbehov s dlhšími. Tie sa postupne spontánne vyvíjali z kratších. Dokonca častokrát ani tesne pred koncertom nemám presne stanovený setlist. Vždy si nechávam priestor na to, aby som mohol reagovať na konkrétne publikum, či koncertnú sálu.

Debutový album obsahoval aj vokálne skladby, je to smer, ktorým chcete pokračovať?  

Zvažoval som viac možností, no tento raz chcem byť spojený predovšetkým s nástrojom. Rovnako ako aj na dnešnom koncerte, ktorý bude akustický.

V akom štádiu je momentálne nahrávanie albumu?

Všetky skladby sú už nahraté, vznikali vo fantastickom štúdiu, na úžasnom klavíri. Už sa neviem dočkať, ako sa budem môcť podeliť o tento zážitok s poslucháčmi. Som si vedomý, že album zrejme neuspokojí všetkých poslucháčov, no pre mňa je dôležité hlavne to, aby som bol s výsledkom svojej práce spokojný. Mal by vyjsť v júni.

Hráte akustickú aj elektronickú hudbu. Dá sa povedať, po ktorej z nich je väčší dopyt?

Ľudia ako Herbie Hancock, či Chick Corea si vybudovali kariéru na kombinácii oboch. Proste ak sa jedná  o dobrú hudbu, ľudia prídu na koncert a budú si ju užívať. Ide hlavne o to, aby z nej mali dobrý pocit. Aj keď budú doma počúvať len môj akustický, alebo elektronický album, budem dúfať, že raz prídu na koncert a budú spokojní.  Dôležité je, aby moja hudba znela dobre, a verím, že to tak naozaj je. Ak som spokojný ja, muzikant, verím, že bude spokojné aj publikum.

Našli ste už svoj vlastný, špecifický zvuk?

V prvom rade je dôležité uvedomiť si, že klavír poskytuje veľmi širokú škálu zvukov a farieb. Dôležité je aj to, kto na ňom hrá. Ak na ten istý nástroj zahrajú dvaja hráči, bude zakaždým znieť odlišne. Dokonca budete počuť väčší rozdiel ak zahrajú na klavíri, ako keby hrali na keyboarde. V porovnaní s klavírom ponúka keyboard veľmi obmedzenú škálu možností. Presne toto mi vyhovuje na mojom novom albume, vyžaduje si veľmi pozorné počúvanie. Nájdete na ňom môj typický zvuk, ktorý sa mi podarilo  dosiahnuť zhruba pred dvomi rokmi a ktorý chcem aj naďalej rozvíjať. Som stále len na začiatku. Na klavíri neustále objavujem jeho nové možnosti. Je to úplne iné, ako keby som hral na flaute.

Ste jedným z mnohých izraelských hudobníkov, ktorí sa kvôli hudbe presťahovali do New Yorku. Váš predchodca v triu Avishaia Cohena, Shai Maestro, nedá tiež na New York  dopustiť. Na druhej strane, izraelský basista Adam Ben Ezra žije stále v Izraeli. Hovorí, že pri dnešných možnostiach cestovania a komunikácie nie je veľmi dôležité fixovať sa na New York. Je pre jazzmana naozaj tak potrebné žiť v New Yorku?

Súhlasím s postojom Shai Maestra, rovnako ako s Adamom Ben Ezrom. Pocit domova si môžete navodiť kdekoľvek, kde máte svoje veci, nezáleží na tom, či je to klavír, alebo kufor. Môžete ho mať každý večer v inom hoteli. Všetko je prepojené. Mnoho jazzmanov vôbec v New Yorku nepôsobilo, alebo tam hrali len raz. Nemusíme ísť do Birdlandu, či do Village Vanguard na to, aby sme mohli byť tým, kým sme. Mnohí  európski hudobníci nepotrebujú New York vôbec. Naopak, v Európe pôsobí vydavateľstvo ECM, ktoré priťahuje aj amerických hudobníkov do Európy. Hoci bývam v New Yorku, vďaka koncertovaniu som všade.

Keď sa obzriete za minulým rokom, čo vám spravilo najväčšiu radosť?

Odohral som veľa koncertov ako sideman, a taktiež ako sólista. Ako sideman som mal toho niekedy naozaj plné zuby. Ale potom som hral s Kurtom Rosenwinkelom v newyorskom klube Village Vanguard a to mi spravilo skutočne veľkú radosť. Išlo o spojenie úžasného miesta s fantastickými hudobníkmi do nádherného zvuku kapely. Hrať v takom klube bol pre mňa asi najväčší zážitok.

Ktorý album z roku 2017 vás zaujal najviac?

Asi nový album trubkára Avishaia Cohena (Cross My Palm With Silver – ECM). Je to veľmi moderná hudba. Nevedel by som povedať, ktorá skladba z albumu ma zaujala najviac, ide skôr o celkový príbeh.

Akej najväčšej výzve budete čeliť v tomto roku?

Chcem aj naďalej hrať svoju hudbu pre publikum. To platí určite aj pre ostatných muzikantov, ktorých poznám. Odovzdávanie hudby ľuďom nás ženie vpred. Budem sa tiež snažiť nájsť nové spôsoby komunikácie s publikom.

Ďakujeme za rozhovor.

Brno, 17. 1. 2018

Related Posts

Leave a Reply

Your email address will not be published.

*

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.