Basgitarista, skladateľ a hudobný producent Marcus Miller – odchovanec Milesa Davisa, a neskôr aj Davisov producent, sa už niekoľko dekád drží na vrchole svetového rebríčka top basgitaristov. Do Bratislavy sa vrátil po viac než dvoch rokoch, keď  v marci 2015 predstavil v Ateliéri Babylon svoj zbrusu nový album Afrodeezia. Keďže odvtedy Millerova diskografia nezaznamenala žiadny nový prírastok,  takmer polovica setlistu pochádzala práve z posledného albumu.

Tak ako pred dvoma rokmi, aj tentokrát sa Marcus Miller obklopil mladými spoluhráčmi. V porovnaní s minulou zostavou chýbal hviezdny perkusionista Mino Cinelu, neobsadený zostal aj post gitaristu. K personálnym zmenám došlo na postoch bubeníka a trúbkára. Naopak, verní Millerovi zostali klávesák Brett Williams a saxofonista Alex Han. K tomuto mladému mužovi sa v recenzii ešte vrátime.

Africká autentickosť Afrodeezie dostala v skladbe B’s River trochu na frak, keď Miller nezahral v jej úvode na africkú gimbri (africký predchodca basgitary – Marcus ju používal na koncertoch v rámci minulého turné). Samotnú Millerovu hru je snáď zbytočné detailne rozoberať. Výkony profesionála top kalibru bývajú na všetkých koncertoch veľmi vyrovnané. Miller sa nikdy neuchyľuje k zbytočným exhibícam (snáď s výnimkou účinkovania v S.M.V.) Jeho hra nikdy nepostráda výraznú melodickú linku, jemný feeling ale aj typický drive, a to rovnako v klasickom štýle, ako i slape.

Ako hrala Millerova kapela? Absolvent Berklee, bubeník Alex Bailey v prvej časti koncertu svojim výkonom chvíľu zaostával za ostatnými členmi kapely. Zmena nastala až v Marcusovej verzii  Papa Was a Rollin Stone z dieľne Motown Records, preslávenej americkou formáciou The Temptations. Bailey doslova explodoval a svojim strhujúcim sólom (s úžasným kopákom) na seba upútal pozornosť nielen kolegov bubeníkov v publiku. Spolu s Baileym sa v skladbe zviditeľnil aj klávesák Brett Williams. Williams po celý večer obsluhoval štvore keybordy.

Nadšenie publika vyvolávala predovšetkým dvojčlenná dychová sekcia – absolvent Berklee, saxofonista a skladateľ Alex Han a trúbkár Russel Gunn. Kompaktne pôsobiace duo sa svojim energickým výkonom postaralo o niekoľko vrcholov večera. O Alexovi Hanovi budeme v budúcnosti ešte zrejme počuť. Nedávno vydal svoj debut Spirit, ktorý neprodukoval nikto iný, ako Marcus Miller.

Z dynamikou nabitého setlistu sa náladovo vymykala gospelovo ladená balada Preacher’s Kid. Pieseň venoval Marcus Miller svojmu deväťdesiatdvaročnému otcovi – kostolnému klaviristovi a varhaníkovi a zahral si v nej sólo na barytónsaxofón. Bolo by hriechom nezaradiť do repertoáru hudbu z albumov Milesa Davisa. Marcus Miller vzdal poctu svojmu tútorovi hneď trikrát – vo svojej skladbe Tutu z rovnomerného Davisohvo albumu, Davisovej Amandle a prídavku So What.

Bonusový koncert tohtoročných BJD považujem za veľmi prezieravý ťah organizátorov festivalu. Už niekoľko dní pred koncertom avizoval Ticketportal vypredaný klub a výzvy záujemcov o kúpu lístkov na sociálnych sieťach zostali väčšinou bez odozvy. Marcus Miller vždy bol a bude silným ťahákom. Žiaľ, negatívne hodnotenie si zalúži povrchná práca zvukára, ktorý absolútne nezvládol akustické nastavenie sály. Jeho premotivovaná snaha vytiahnuť do popredia Marcusovu basgitaru sa ukázala ako kontraproduktívna (vo forte pasážach v spodnom registri basgitary). Niekedy je menej naozaj viac.

Marcus Miller, Bratislavské Jazzové Dni 2017, 29.10.2017, Ateliér Babylon, Bratislava

Related Posts

Leave a Reply

Your email address will not be published.

*