Tohtoročný trojdňový multižánrový festival Maraton hudby Brno sa na viacerých exteriérových aj interiérových pódiách. Jazzport sa zameral na festivalovú jazzovú scénu, ktorá sa na Maratóne hudby objavila poporvýkrát, a to v podobe koncertu štyroch formácií.

Prvou kapelou maratónu bolo zoskupenie gitaristu Viléma Spilku – Vilém Spilka Quartet. Formácia funguje štvrtý rok, a koncom toho minulého vydala svoj debutový album. A nie hociaký. Vilém Spilka sa albumom s názvom Podvod vracia nostalgicky do mládežníckych liet. Abstrahujúc od Nedvědových textov, uchopil pôvodný materiál a nekompromisne ho pretavil do jemu blízkej formy. O albume sa už v médiách dosť popísalo, kladne sa o ňom dokonca vyjadril aj samotný autor pôvodných skladieb. Od krstu Podvodu absolovovalo Spilkovo kvarteto celý rad koncertov, vrátane tohtoročnej Porty. Vilém Spilka uviedol svoju kapelu v Sono Centre aj napriek svojmu zlomenému členku. Ako spomenul, zlomené končatiny v skupine už nie sú ničím výnimočným (minulý rok hral so zlomenou nohou aj bubeník kvarteta Martin Kleibl). Kvarteto odohralo set zostavený výhradne zo spomínaného albumu Podvod.  Na kontrabase hral Vlastimil Trllo, na sopránke a altke Radek Zapadlo a na bicích už spomínaný Martin Kleibl. Hodinový set pohodového melodického jazzu vyšperkovaného pozoruhodnými sólami bol vhodne zvoleným prejedlom pred ďalšími chodmi večera.

Dve svojrázne umelkyne – skladateľka, klaviristka, aranžérka a producentka Beata Hlavenková a skladateľka, violončelistka a speváčka Dorota Barová sa poznajú dosť dlho na to, aby a ich cesty konečne preťali na jednom pódiu. Znie to neuveriteľne, no až brnenskom festivale mali možnosť zahrať si spolu prvý raz na verejnosti. Spojenie oboch silných osobností vyústilo do mimoriadne pôsobivého vystúpenia. Vrstvenie vzájomne ladiacich vokálov, spolu s kombináciou klavíra s violončelom prenikalo chvíľami až pod kožu a vyvolávalo neopakovateľnú, mystickú atmosféru. Hudobníčky do hrania zapojili naplno aj loopery, vďačných pomocníkov pri spriadaní vzrušujúcej pavučiny zvukov. Do festivalového setlistu zaradila Beata Hlavenková aj skladby zo svojho predposledného albumu Theodoros (Animal Music, 2013). Jednu z pôvodne inštrumentálnych kompozícií albumu tentokrát otextovala a zaspievala Dorota Barová. Ako inak, než v poľštine, v ktorej už roky spieva väčšinu svojich skladieb. Kto pozná duo Tara Fuki, vie veľmi dobre, o čom hovorím. Barovej lingvistickú odchýľku od štandardu tvorila jedna skladba spievana v Slovenčine. Osobne mi najviac učarila Hlavenkovej skladba Timeliness najnovšieho albumu Scintilla (Animal Music, 2016).

Izraelského klaviristu Shai Maestra netreba brnenskému publiku zvlášť predstavovať. Po účinkovaní na štyroch albumoch tria Avishaia Cohena sa Shai Maestro vydal na sólovú dráhu. Odvtedy nahral svoje štyri albumy stal sa pravidelným hosťom JazzFestuBrno. Určite som nebol sám, kto bol v piatok prekvapený zmenou v obsadení dvoch tretín Maestrovho tria. Izraelského bubeníka – Ziva Ravitza, na brnenskom koncerte nahradil taliansky bubeník Francesco Ciniglio. Peruánskeho kontrabasistu Jorgeho Roedera, momentálne vyťaženého hraním s americkým gitaristom Julianom Lagem) suploval grécky skladateľ, aranžér a hráč na kontrabas – Petros Klampanis. Shai Maestro zostavil setlist hlavne zo skladieb svojho najnovšieho albumu – Stone Skipper. Zmeny v triu boli neprehlianuteľné. Klampanisov štýly sa od Roederovho líši predovšetkým využívaním nižších (až tých najspodnejších) tónov zvukového spektra kontrabasu. Klampanis dodával triu novú hutnosť a razanciu. V niektorých skladbách hvízdal a spieval – napríklad v lyrickej From One Soul to Another z albumu Stone Skipper, či  When You Stop Seeing z predposledného albumu Untold Stories. K dosiahnutiu dokonalosti Klampanisovho naturalistckého vokálneho prejavu by možno pomohla štipka hallu. V príhovore pred skladbou When You Stop Seeing apeloval Shai Maestro na ľudí, aby neprestávali vnímať ostatných ako ľudské bytosti. Posolstvo piesne zasadil do kontextu izraelsko-palestínskeho konfliktu a súčasného marazmu politickej moci, razismu a sexizmu reprezentovaného súčasným americkým prezidentom. Zmenu v obsadení bolo cítiť v synergickom efekte súhry celého tria. Výbušné spojenie Klampanisa s Cinigliom vyvolávalo salvy aplauzu v radoch publika. Muzikanti sa navzájom neustále hecovali, Shai Maestro na vrchole ošiaľu dokonca niekoľkokrát spontánne vykríkol. Jeho povestná, poetická melancholickosť dostala občas poriadne zabrať. Predovšetkým v druhej časti setu malo publikum možnosť vidieť trio v doteraz najdynamickejšom vystúpení. Trio si svoju divočinu vychutnávalo a čo je veľmi dôležité – diváci spolu s ním. Pre väčšinu osadenstva Sono Centra nastal vrchol večera koncertom tria Shai Maestra a po poslednom prídavku opustila veľká časť divákov sálu.

Na posledného maratónca, francúzskeho saxofonistu Guillauma Perreta pred čakalo polnocou v sále približne sto vytrvalcov. Guillaume Perret patrí k žánrovo nezaraditeľným umelcom. Jeho energická hudba lavíruje na rozhraní jazzu, progresívneho rocku, funku a metalu. Na prvý pohľad rebelsky pôsobiaci Francúz prišiel predstaviť svoj minuloročný album Free. Po tom, ako Perret rozpustil svoju skupinu Electric Epic, sa presadzuje ako samostatný umelec. Pomáha si pri tom všemožnými technickými vynálezmi – od modulátorov zvuku pripevnených priamo na saxofóne, cez obrovský pedal board, až po ďalšie externé efektové zariadenia. Perretove sólové projekty nedosahujú ani zďaleka surovosti jeho bývalej kapely Electric Epic.  Jeho show je vždy plná efektov, nielen zvukových, ale aj svetelných. Na tie bolo Sono Centrum perfektne pripravené. Perret sa napriek neskorej nočnej hodine snažil svojimi industriálnymi zvukmi v kombinácii s efektnými reflektormi zaujať posledných divákov v sále. Exotický Francúz vo svojom hodinovom predstavení dokázal, že podstata jeho hudby nie je založená ani tak na inštrumentálnej virtuozite (nie že by ju nemal), ako na live hre so zvukmi a ich postupnom vrstvení. Žiadne predom nahrané hudobné podklady a half-playbacky. Koncert pozoroval so zatajeným dychom aj Francesco Ciniglio z Maestrovho tria. V závere neodolal pokušeniu, rozložil si na pódiu rytmičák s činelom a pridal sa k Guillaumovi. Obaja maratónci prebehli cieľovou páskou o jednej v noci.

Maraton hudby Brno, 11.8.2017, Sono Centrum

Related Posts

Leave a Reply

Your email address will not be published.

*