Pat Metheny patrí k najvyťaženejším a najsledovanejším gitaristom planéty. Jeho meno poznajú nielen priaznivci jazzu. S dvadsiatimi oceneniami Grammy na konte je v istom zmysle jazzovou megastar. I keď slovo jazz nie je v Methenyho prípade asi vždy ten správny výraz. Hudbu, ktorú Pat Metheny skladá a hrá však vystihuje slovo jazz najlepšie. Široké masy sa Methenymu podarilo osloviť aj vďaka hudbe formácie Pat Metheny Group (PMG).

Ako tínedžer chcel Metheny znieť ako Wes Montgomery, no rozhodol sa hľadať vlastný zvuk a výraz. A dobre spravil, veď predsa byť výnimočným a rozpoznateľným je vždy lepšie, ako chcieť sa silou mocou na niekoho podobať. Popri svojich hlavných formáciách – PMG a neskoršej Unity Band (2012) – nahral celý rad albumov s rôznymi kombináciami hudobníkov. Navyše, svoju jedinečnosť dokázal aj sólovými albumami (napr. One Quiet Night či Orchestrion). Za zmienku iste stojí spomenutý Orchestrion, s ktorým vystupoval naživo v roku 2009 na sólovom koncete v Bratislave a priviezol si ho so sebou aj koncert Unity Bandu na JazzFestBrno v roku 2012.

Tento rok je Metheny na veľkom európskom turné so svojou aktuálnou formáciou Pat Metheny Quartet. Čo do nástrojového obsadenia kapely, je kvartet takmer totožný s niekdajším PMG. Samozrejme, publikum neuvidí Methenyho súputníka, klaviristu Lyle Maysa, či kontrabasistu Steva Rodbyho. Na klavíri a klávesoch hrá v kvartete Gwilym Simcock a na kontrabas a basgitaru v New Yorku pôsobiaca Austálčanka Linda Oh. Batériu bicích obsluhuje Methenyho dlhoročný spoluhráč a člen formácie Unity Band, Mexičan Antonio Sanchéz.

Metheny začal dvaapolhodinový set tak, ako zvykne otvoriť väčšinu svojich koncertov – sólom na špeciálnej 42-strunovej gitare Pikasso (so štyrmi krkmi a dvomi ozvučnými otvormi). Po úvodnej skladbe nastúpilo celé kvarteto a spustilo So May It Secretly Begin z albumu Still Life (Talking) z roku 1987 a hneď po nej Have You Heard z o dva roky mladšieho Letter From Home. Nasledoval štedrý výber Methenyho najznámejších kompozícií. Prierez slávnymi albumami zahŕňal aj kúsky z Methenyho debutového Bright Size Life (1976) a celý rad ďalších skvostov, z ktorých sa za niekoľko dekád stali hity. Teda ak je vôbec vhodné použiť toto slovo v jazzovom kontexte. Na dôkaz svojho pestrého repertoáru, ako aj udržanie publika v napätí počas stopäťdesiatich minút (bez prestávky), vsunul Metheny medzi skladby odohrané s kvartetom aj svoje sólové výstupy. To však nie je všetko. Za asistencie svojej dlhoročnej gitarovej techničky, Carolyn Chrzan, neustále menil gitary. Carolyn sa na pódiu vždy len na sekundu mihla a Metheny už držal v ruke iný nástroj. Dokonalý servis, aký si profík Methenyho levelu môže dovoliť. Na turné mimo USA nosí so sebou približne desať gitár. Nebyť náročných logistikých presunov a nemilosrdných pravidiel leteckých spoločností, číslo desať by asi nebolo konečné. Na bratislavskom koncerte použil zo svojho arzenálu štyri gitary. Na jednu z gitár však publikum reagovalo mimoriadne spontánne, konkrétne na syntetizátorovú gitaru 1980 Roland G-303. To je tá, zvukom ktorej si Metheny kedysi získal priazeň masy poslucháčov, ktorí by k jazzu inak nikdy „nepričuchli“.

Pat Metheny Quartet

Jedným z dôvodov Methenyho masovej popularity je popri melodickosti kompozícií aj virtuózne zvládnutá technika hry, mimoriadna invencia, lahodiace harmónie a cit pre výber špičkových spoluhráčov. Drobná basistka Linda Oh hrá s Methenym len niečo vyše roka, no výkon, ktorý predviedla bol hodný ostrieľaného člena kapely. Linda zvládala bravúrne kontrabas a v dvoch skladbách aj basgitaru (s ktorou v Austrálii pred rokmi začínala). Klavirista Gwilym Simcock dokázal, že všetok chválospev renomovaných hudobníkov a kritikov je opodstatnený. Ako sprievodný hudobník Simcock brilantne sekudoval Methenymu, ako sólista preukázal hráčsku zrelosť a invenciu. Bubeník Antonio Sanchéz bol dôvodom častej frenetickej odozvy publika.  Na vyzdvihnutie hráčskych kvalít hráčov svojho kvarteta odohral Metheny aj duo s každým zo spoluhráčov.

Môj veľký obdiv si Metheny zaslúžil okrem všetkého vyššie vysloveného i za to, že v čase, keď svetové hviezdy hrajú zmluvne dohodnutých sedemdesiat až deväťdesiat minút, Metheny ponúkol nadupanú šou v časomiere prekračujúcej stopäťdesiat minút. To som u jazzovej hviezdy za posledných tridsať rokov ešte nevidel.

Metheny bratislavské publikum nadchol. A nebolo to len tým, že hlad Methenyho slovenských fanúšikov  po tomto slávnom gitaristovi už začínal byť po rokoch neúnosný, až frustrujúci. Organizátor Martin Valihora Open Jazz Festom už niekoľko rokov úspešne zapĺňa dieru na slovenskom hudobnom trhu. Jeho výber sa zameriava predovšetkým na osvedčené svetové jazzové hviezdy. No nebyť jeho apetítu po tej navyššej muzikantskej špičke, čakali by sme na Methenyho ešte dosť dlho. Tí, ktorí sa bratislavským koncertom nabudili, majú šancu dať si repete o necelý mesiac, 4. júna v pražskom Forume Karlín.

A tým, ktorí nechcú podniknúť strastiplné dobrodružstvo na pražskej D1, odporúčame ďalšie dva koncerty One Day Jazz Festivalu. Tentokrát pod holým nebom na nádvori Bratislavského hradu 14. a 15. júna. Prvý deň vystúpi jeden z najuznávanejších jazzových spevákov planéty – Kurt Elling so Symfonickým orchestrom Slovenskej filharmónie. O deň neskôr zahrá na tom istom pódiu renomovaný americký gitarista Kurt Rosenwinkel s projektom Caipi. Pred Rosenwinkelom bude patriť pódium formácii Ovsepian-Camarda-Valihora Trio a triu Erica Harlanda.

An Evening With Pat Metheny, One Day Jazz Festival, 12. 5. 2017, Istropolis, Bratislava

Related Posts

Leave a Reply

Your email address will not be published.

*