Chick Corea Trio, JazzFestBrno, 4. 5. 2017, Bobycentrum Brno

Chick Corea (75) sa s publikom rád hrá. Teda ak výzvy k hromadnému zborovému spevu môžeme považovať za hru. Presne takto začal hviezdny klavirista svoj ďalší brnenský koncert. Na masové chorály sa v priebehu večera dostalo ešte niekoľkokrát.

Keď sa Chick Corea naposledy lúčil s brnenským publikom, nikto netušil, že sa na JazzFestBrno po dvoch rokoch znovu vráti . Vystúpenie Coreu s Bobbym McFerrinom v roku 2015 časť publika naozaj nadchlo, no našli sa aj takí, ktorí mali z koncertu zmiešané dojmy.

V porovnaní s duom Corea-McFerrin mal koncert tria na prvý pohľad (či skôr prvé počutie) štrukturovanejšiu formu, postavenú na „pesničkovom“ setliste. Nič na tom nemení fakt, že Corea tvoril setlist možno len niekoľko minút pred koncertom. I keď nešlo (s výnimkou jednej) o najnovšie kompozície, hudobník formátu Chicka Coreu priam vyzýva svojich spoluhráčov na improvizáciu. Improvizovaných pasáží doprialo trio publiku neúrekom. Chick Corea pôsobí na hudobnej scéne už viac než päť dekád, počas ktorých sa niektoré z jeho skladieb stihli zaradiť do kategórie jazzových štandardov. Zo štandardov iných autorov si Corea rád vyberá aj klenoty do svojho repertoáru. To bol aj prípad skladby Alice in Wonderland, ktorou sa začal hodinu a pol trvajúci koncert Coreovho tria.

Univerzálny bubeník Brian Blade je brnenskému publiku tiež dôverne známy z predchádzajúcich koncertov JazzFestuBrno. Jeho pôsobenie v Coreovom akustickom triu nie je žiadnym prekvapením, pretože Chick si do svojej zostavy vyberá len tých najlepších z najlepších. Trio uzatvára jeden z najobsadzovanejších kontrabasistov planéty – Američan portorického pôvodu Eddie Gómez.

Chick Corea Trio

V hudbe Chicka Coreu sa odjakživa stretávajú prvky viacerých štýlov, od moderného amerického jazzu, cez latinsko-americké dedičstvo, až po fusion. Španielsko sa tentokrát skloňovalo nielen v súvislosti s Coreovým megahitom Spain, ale aj v nedávno skomponovanej skladbe Spanish Song, ktorú ponúkol brnenskému publiku ako novinku.

Goméz ovláda dokonale svoj kontrabas aj pri hre slákom. Vo viacerých skladbách predviedol schopnosť citlivo vylúdiť každý tón. Sláčikové intro v Rodgersovej But Beautiful a Coreovej slávnej Spain boli dôkazom, že kontrabas sa ocitol v tých pravých rukách. Nielen Gómez, ale i Brian Blade sa už dávno nemusia obávať o svoju stabilnú pozíciu na jazzovej scéne, obaja patria na vrchol zoznamu najvyhľadávanejších. Bladeove sóla síce nezazneli až tak často, ako Gómezove, no v každom sólovom výstupe preukázal Brian Blade suverénne svoju hráčsku zrelosť a nadhľad.

Alfou a omegou každého muzikanta je presný rytmus. Chick Corea je ukážkovým príkladom hráča, ktorý dokáže svojim rytmom nielen rozochvieť, ale i strhnúť poslucháča so sebou. Podarilo sa mu to aj  v perfektne vygradovanej skladbe Annas Tango, ktorú zložil na počesť svojej matky. Zdá sa, že Coreov temperament je zakódovaný hlboko v DNA aj vďaka jeho talianskym a španielským predkom.

Aký by to však bol koncert Chicka Coreu bez jeho najväčsieho hitu Spain? Skladbu z roku 1972 preslávil Corea (skôr skladba preslávila Coreu?) so svojou kapelou Return to Forever a dodnes patrí do Coreovho kmeňového repertoáru. Je pravda, že nie na každom každom sa na ňu dostane. Ja osobne som mal asi vždy šťastie. V podaní Coreu som ju počul na štyroch Coreových koncertoch každý raz. Tentokrát ju trio navyše obohatilo o Gómezove nádherné sláčikové intro. Rozvášnený dav sa na Coreovu výzvu znovu pridal v refréne mohutnou zborovou ozvenou.

Plná koncertná sála, standing ovations a dva prídavky boli určite dostatočnou satisfakciou nielen pre hudobníkov, ale aj pre organizátorov festivalu. Už o štyri mesiace sa môžme tešiť na bodku za tohtoročným JazzFestomBrno – jazzovú divu Dianu Krall, ktorá vystúpi 20. 9. 2017 v DRFG Aréne.

Leave a Reply

Your email address will not be published.

*