Americká skladateľka, klaviristka a jazzová speváčka Patricia Barber (1955) pochádza z Chicaga. Obaja jej rodičia boli hudobne aktívni, a tak mladá Patricia nemala k aktívnemu muzicírovaniu ďaleko. Jej hudba je založená na spodnom hlasovom registri a tradičnom jazzovo-bluesovom štýle. Repertoár Patricie Barber obsahuje autorské skladby, ale aj piesne prevzaté a prearanžované z klasického rocku. Nedávno vystúpila Patricia Barber so svojim akustickým triom v Mahenovom divadle v Brne. Na našom portáli sme priniesli aj recenziu brnenského koncertu. Po koncerte nám speváčka odpovedala na zopár otázok.  

Aké hudobné aktivity vás v súčasnosti najviac zamestnávajú?

Najviac času trávim skladaním umeleckých piesní. Nesmerovala som k tomu cielene, ale približne pred desiatimi rokmi som sa začala venovať viac štúdiu harmónie. Chodila som na hodiny harmónie k jednému skladateľovi a to sa v konečnom dôsledku odrazilo aj na mojej tvorbe.  Moje piesne sa postupne stávali harmonicky zaujímavejšími, dokonca nepotrebovali rytmus. Boli harmonicky a textovo natoľko zaujímavé, že o ne prejavila záujem aj Renée Fleming (slávna americká operná speváčka, pozn. red.) Dokonca som kapelu zredukovala o gitaristu, aby som dosiahla zvuk tria, ktorý mi viac vyhovuje.

Ako prebiehala vaša spolupráca s Renée Fleming?

Renée spievala moje piesne v projekte Renée Fleming sings Patricia Barber‘. Bolo to v čase Vianoc, a tak sme do repertoáru zaradili navyše aj nejaké vianočné piesne.

Ako sa vám podarilo spojiť klasické harmónie s jazzovými?

Dosť dobre do seba zapadli. Ja ich vo svojej hudbe dokážem rozlíšiť, ale keď ich spojím, bežný poslucháč to nepostrehne. Jazzové harmónie sú presne dané, no ak sa z nich odpútate, máte pocit, ako by sa vám otvoril celý svet.

Ako šesťročná ste začínali hrou klasickej hudby na klavíri. Čo bolo impulzom, ktorý vás nasmeroval na jazz?

Otec bol jazzman, takže som cez neho poznala všetky jazzové skladby. Mama bola bluesová speváčka a zbožňovala Billie Holiday. Musela som sa rozhodnúť aký životný štýl mi bude viac vyhovovať.

Chceli ste byť hneď od začiatku spievajúcou klaviristkou?

Začínala som pôvodne ako klaviristka, ale keď som začala premýšľať o tom, ako sa uživiť, pridala som ku klavíru aj spev. Klavír so spevom je pre publikum atraktívnejší. Spevák a klavirista v jednej osobe zároveň hudobne rýchlejšie napreduje.

Je o vás známe, že hrávate každý pondelok vo vašom domovskom klube Green Mills v Chicagu. Aký je to klub?

Veľmi útulný, no ak treba, vojde sa doň veľa ľudí na státie. Vzadu je aj bar, ktorý sa niekedy slušne zaplní.

Ako vnímate súčasnú chicagskú jazzovú scénu?

Myslím si, že je lepšia ako v New Yorku. New York je dobrý, ak v ňom chcete hrať turné. V New Yorku hrám každý rok a mám tam už veľa priateľov. Občas si zahrám aj s newyorskými hudobníkmi. Problém je akurát to, že vaše potencionálne publikum si nemôže dovoliť žiť na Manhattane a tak musí do klubov dochádzať.

Väčšinu času pôsobíte v USA. Vidíte nejaké rozdiely medzi americkým a európskym publikom?

Vnímam dokonca rozdiely medzi jednotlivými európskymi krajinami. Za tie roky som si už na ne zvykla. Napríklad pre Európu je typický rytmický aplauz. Keď ľudia tlieskajú, ich potlesk má pravidelný rytmus. Nikde inde som sa s tým doteraz nestretla. Ďalší rozdiel je v chápaní textov piesní. Keď hrám v Česku, nemôžem sa spoliehať na to, že publikum bude rozumieť mojim textom.

Na koncerte ste hrali jednu z vašich dvoch „nahnevaných piesní“, teda aspoň tak ste ich nazvali. Čo býva impulzom k zloženiu takej piesne?

Mám ich v repertoári tak dve-tri. Jedna moja známa mi raz povedala, že má rada moje piesne, pretože spievam o niečom inom ako všetci ostatní. Nespievam o láske a stratách, ktoré sú často hlavnou témou textárov. Píšem aj o hospodárskej situácii, konformizme, o ovzduší, o vode. Jednou z mojich tém je životné prostredie.

Aké projekty máte pripravené na tento rok?

Nenapadá mi nič mimoriadne. Viem, že sa chcem venovať triu, hoci, v Chicagu s nami hráva aj jeden saxofonista.

Na pódiu ste dnes spomenuli kategóriu umeleckej piesne. Čo si máme pod ňou predstaviť?

Mám ambíciu nazývať moje skladby umeleckými piesňami. Sú typické tým, že nemusia mať rytmus. Milujem umelecké piesne, aké skladal Schumann alebo Fauré. Sú postavené na harmónii a textoch. Je to v podstate hybrid klasikej hudby a jazzu.

Posledný album ste vydali u Concordu. Je to teraz vaše domovské vydavateľstvo?

Už nie, snažím sa vydávať si albumy sama. Môžete si ich stiahnuť z mojej stránky. Myslím si, že budúcnosť nie je vo veľkých vydavateľstvách. Ľudia dnes nekupujú CD.

Ďakujeme za rozhovor.

Brno, Mahenovo divadlo, 3.4.2017

Podobné články

Napište komentář

E-mail nebude publikován

*