Aj druhý koncert 16. ročníka festivalu JazzFestBrno sa odohral v znamení kráľovského jazzového nástroja – saxofónu. Vlastne štyroch saxofónov, nakoľko každý z frontmanov hral na sopránsaxofóne aj tenore.

Len pred niekoľkými dňami sa v médiách objavila správa o tom, že Luboš Soukup, český saxofonista pôsobiaci v Dánsku, dostal ocenenie Objav roku. Vzhľadom na Lubošovu aktívnu účasť v rôznych projektoch sa tomu niet čo čudovať. Udelila ho však Dánska hudobná spoločnosť, čo znamená, že Luboš dokázal presvedčiť o svojich kvalitách  aj v takom jazzovo vyspelom meste, akým je Kodaň. Luboš Soukup patrí k vyťaženým muzikantom – okrem svojho zahraničného kvartetu hrá aj v českom Concept Art Orchestra a formácii Inner Spaces, či Points. S prvými dvomi sa predstaví aj na tomto ročníku JFB. O tom, ako sa spoznal Soukup v Kodani s uznávaným beninským gitaristom Lionelom Louekem, sa už čo-to popísalo. Plodom ich vzájomnej spolupráce je aj Louekeho hosťovanie na aktuálnej šnúre Soukupovho kvarteta.

Až na jednu výnimku zostavil Luboš Soukup repertoár z vlastných autorských skladieb. Vzhľadom na Louekeho posledný, elektrický album Gaia  som bol zvedavý, ako sa podarí Louekov štýl integrovať do Soukupovej akustickej hudby. Devízou Luboša Soukupa je presvedčivá hráčska zrelosť a zmysel pre tímovú spoluprácu. Obe si mohlo publikum v Sono Centre plne vychutnať. Zo skupiny bolo po celý čas cítiť zohratosť, frontman dával dostatok priestoru aj ostatným hráčom. Lionel Loueke kombinoval zvuk elektrickej gitary s gitarovým syntetizátorom (syntetizátor hlavne v sólach), do čoho spieval svoje party. Teda vlastne pospevoval, pretože nešlo o žiadne srdcervúce sólové prejavy emócií, ale o decentný vokálny doprovod.

Z pestrej palety Soukupových kompozícií odznela africkou príchuťou šmrncnutá úvodná Země, swingujúca Padajíci hvězda s kontrabasovým sólom Mortena Christiana Haxholma Jensena, či latino-rytmická Sea s krásnym úvodným sopránsaxofónovým sólom. Loueke si štedro doprial smršť gitarových syntetizátorových sól. Temný žralok znel naozaj temne, z rytmicky sa nemeniaceho podkladu sa postupne vynárali jednotliví sólisti. Jediná Louekeho autorská skladba večera, prídavok Aziza Dance, v sebe nezaprela africký pôvod jej autora. Pripomenula mi tvorbu kamerunského basistu Richarda Bonu. Silné melódie spolu s výraznou rytmikou sa stali živnou pôdou Louekeho gitarových eskapád a Soukupovej sopránky. Skupina sa rozlúčila ukľudňujúcim prídavkom Veuve Malliene, končiacim „do stratena“ za tónov Louekeho gitary a vokálu. Uvidíme, akú hudbu prinesie na jeseň spoločný album Luboša Soukupa a Lionela Louekeho.

Setlist kvarteta Luboša Soukoupa:

Země-Falling Star-Dark Shark-Sea- The Circus Is Back Town – Azize Dance (Loueke) – prídavok Veuve Malliene (Loueke)

Nórsky saxofonista Marius Neset pôsobí zhodou okolností tiež v Kodani, no s Lubošom Soukupom sa stretol prvý raz až v Brne, na tretej zastávke českej časti európskeho turné. Nesetova päťčlenná zostava z trutnovského Jazzinca sa v Brne zmenšila na kvarteto (hráč na marimbu a vibrafón Jim Hart nehral). Neset sa dal pred niekoľkými rokmi naverbovať nemeckému renomovanému vydavateľstvu ACT, čo spätne hodnotí ako správne rozhodnutie. Zatiaľ posledný, orchestrálny album – London Sinfonietta „Meltingsnow“ (ACT, 2016) – vyvolal u hudobnej kritiky pozitívnu (a určite aj povzbudivú) odozvu. Pre brnenský koncert si nórsky saxofonista vybral hlavne skladby z predposledného albumu Pinball (Act, 2015). Európska jazzová obec nie je až taká veľká, členovia Nesetovho kvartetu hrávaju spolu vo viacerých formáciách. Marius Neset so svojim bubeníkom Antonom Egerom v kapele Djanga Batesa, klavirista Ivo Neame spolu s Egerom v kapele Phronesis atď.

Do deväťdesiatminútovej show zaradil Marius Neset aj niekoľko nových kúskov. Otváracia, Pinball, sa vyznačovala nepravidelnými rytmami. Tie sú spoločným menovateľom viacerých Nesetových kompozícií. Taktiež zvládnutie neustále sa meniaceho tempa nie je mysliteľné bez perfektne zohratej kapely. A tou Nesetov kvartet rozhodne je. V Pinballe sa na chvíľu mihol náznak melódie Amazing Grace, podobnosť možno len náhodná. Odes of You bola ukážkovým príkladom Nesetovej zrelej hráčskej techniky. V sólach bez podpory sprievodnej kapely dokázal Marius dostať z tenorsaxofónu tóny na prahu počuteľnosti. Miestami vychádzal z tela tenorsaxofónu len vzduch, no i ten mal svoje telo, tón a farbu. Bezchybná rytmická sekcia, teda kontrabasista Michael Janisch a bubeník Anton Eger, pútala na seba po celý čas zaslúženú pozornosť. Melódie Nesetových saxofónov sa vznášali s éterickou ľahkosťou. Stávalo sa však, že divák musel občas vynaložiť viac úsilia na dešifrovanie nosnej melódie v spleti neustále sa meniacich rytmov a harmónií. Marius Neset sa cíti rovnako doma v dlhých, tiahlych tónoch, ako aj rýchlych štekavých staccatach sopránky. Melodická skladba pred prídavkom mi pripomenula posledné albumy americkej skupiny Oregon. Úplný záver patril skladbe World Song part l z albumu Pinball. K dokonalosti chýbala snáď len spomínaná marimba s vibrafónom, ktorá dofarbuje Nesetovu štúdiovú nahrávku.

JazzFestBrno, Sono Centrum, 29.3.2017

Podobné články

Napište komentář

E-mail nebude publikován

*