Joseph Salvatore „Joe“ Lovano (64) patrí od 80. rokov k prominentným  americkým saxofonistom. Okrem saxofónu hráva aj na celý rad ďalších dychových nástrojov, bubny a perkusie. Počas svojej hudobnej kariéry nahral viac než dvadsať albumov a účinkoval s takými jazzovými osobnosťami, ako napríklad Wayne Shorter, Dave Liebman, John Scofield, Paul Motian, McCoy Tyner, či Jim Hall. Jeho hudobným formáciám nemožno vôbec vyčítať nedostatok pestrosti a invencie. Popri kvartete, či nonete, založil v roku 2008 aj skupinu Us Five, z ktorej vzišla aj dnes slávna basistka Esperanza Spalding. Na otváracom koncerte JFB 2017 sa predstavil so svojou formáciou Joe Lovano Classic Quartet. Po koncerte poskytol nášmu portálu rozhovor.

Máte pred sebou dosť vyčerpávajúcu šnúru s kvartetom. Čo všetko vás ešte čaká?

Hráme štrnásť koncertov. Dva, vrátane dnešného, sme odohrali v Čechách, štyri nás čakajú v Španielsku, päť vo Franczúzsku, jeden v Curychu, v Rumunsku a Maďarsku. Mám popri kvartete viac projektov napríklad kvinteto Sound Prints s trúbkárom Daveom Douglassom. Popri tom máme aj kvartet s Johnom Scofieldom, či kvinteto s kubánskym klaviristom Chuchom Valdesom.

Vo vašom kalendári na tento rok ma obzvlášť zaujal jeden koncert, ktorý sa od všetkých ostatných dosť líši.  Mám na mysli ojedinelý projekt Weather Report and Beyond Reimagined. O čo v ňom ide?

Sú to tri koncerty na oslavu Wayna Shortera, ktoré sa konajú  v New Jersey, v krásnej koncertnej sále NJPAC Victoria Thetre. Wayne pochádza z New Jersey v Nevarku. Na koncerte bude hrať so svojim kvartetom. Programovým riaditeľom projektu je kontrabasista Christian McBride. Budeme hrať spolu s klaviristkou Rachel Z, s jej manželom – bubeníkom Omarom Hakimom a saxofonistom Stevom Wilsonom. Rachel Z aj s Omarom hrávali v istom čase s Wayneom. Myslím si, že budeme hrať Wayneovu elektrickú hudbu.

Koncert má v názve Weather Report, budete hrať aj ich skladby?

Nemyslím si, že pôjde priamo o skladby Weather Reportu. Pokiaľ aspoň predbežne viem, malo by ísť o elektrickú hudbu, ktorú nahral Wayne bez Weather Reportu. Na repertoári pracuje Christian McBride, my ostatní ho zatiaľ nepoznáme. Stretneme sa až v deň koncertu.

Aký je hlavný dôvod spomienkového koncertu?

Wayne je majstrom všetkých čias a je tu stále medzi nami. V roku 2013 mal osemdesiat rokov a New Jersey si ho chce, ako svojho umelca, uctiť. Pre mňa bolo veľkou poctou, že som mal možnosť s ním niekoľkokrát hrať. Napríklad na oslave 70. narodenín Herbieho Hancocka, spolu s Daveom Hollandom, Ronom Carterom, Jackom DeJohnettom, Wallacom Roneym a Terencom Blanchardom. To bolo úplne prvý raz, čo som s Waynom hral. Odvtedy sme spolu účinkovali niekoľokrát. Wayne dokonca zložil pre môj kvintet dve skladby – Destination Uknown a To Sail Beyond the Sunset. Skladby vyšli na albume Sound Prints: Live at Monterey Jazz Festival (2015, Blue Note). Bol to môj spoločný album s Daveom Douglasom. Pri tej príležitosti sme s Wyneom veľa koncertovali. Vždy ma fascinovala jeho múdrosť a úžasná veľkosť ducha.

Dnes ste okrem saxofónu zahrali aj na dychový nástroj tárogató. Hrávate naň často?

Brávam si ho so sebou na cesty, po rozložení na kusy je na cestách veľmi praktický.  Je to fantastický nástroj s istým duchovným rozmerom. Dodáva skladbám úplne inú atmosféru ako saxofón. Niektoré skladby píšem priamo pre tárogató.

Na albume Cross Culture ste vychádzali z vplyvu viacerých kultúr. Ktoré kultúry vás najviac ovplynili?

Predovšetkým to bolo hranie s ľudmi a multikultúrna skúsenosť v rôznorodých hudobných formáciách a generáciách. O jazze je známe, že je vo veľkej miere založený na multikultúrnej tradícii. Na turné hrávam aj v Oriente, Južnej Amerike, Brazílii, Argentíne, Kapskom meste, Nigérii, východnej Európe, Bulharsku, Maďarsku. Z Maďarska pochádza aj tárogató. Je to pôvodne ľudový nástroj, hrávajú na ňom cigáni v Rumunsku a Maďarsku. V New Yorku ma zas ovplyvňujú jazzmani. Všetky tieto vplyvy ma inšpirujú pri skladaní hudby, vplývajú na schopnosť improvizovať, a skladať hudbu. Ornette Coleman raz nahral úžasný album The Art of the Improvizers (1961, pozn. red.) Účinkoval na ňom aj Don Cherry Charlie Haden, Billy Higgins. Sú to muzikanti, s ktorými som tiež hrával. Napríklad s Hadenom v Liberation Orchestra, pre ktorý skladala hudbu Carla Bley. Hranie s takýmito osobnosťami vás naučí veľa nového, ako aj istej pokore. Naučíte sa cítiť hudbu, ísť za jej zvukmi. Nielen stále nacvičovať, ale používať pri hraní kreatívny prístup, navzájom sa dopĺňať.

Váš posledný album, Classic! Live at Newport, vyšiel v roku 2016. Samotná nahrávka však vznikla v roku 2005. Prečo ste zvolili taký časový odstup?

Bolo to prvý raz, čo som vydal nahrávku o záznamu, ktorú som si nahral sám. Bol som na šnúre spolu s Hankom Jonesom, Georgeom Mrazom a Lewisom Nashom. V rokoch 2004 až 2008 sme spolu hrávali takmer stále. S Hankom, Georgeom a Paulom Motianom sme spolu nahrali päť albumov. Hank Jones, spolu s Colemanom Hawkinsom, sa stali v roku 1944 spoluhráčmi Thelonia Monka. Keď som začal hrať s Hankom, mal už osemdesiatdva rokov. Náš posledný spoločný koncert sme odohrali v roku 2005 na Newport Jazz Festivale. Zrovna v tom čase som vydal s kvartetom album Joyous Encounter a o mesiac neskôr mal som v pláne nahrať album s nonetom. Posledný koncert šnúry s Hankom, Georgeom a Lewisom som si nahral od zvukára na pásku. Vydavateľstvo Blue Note nemalo v tom čase v edičnom pláne náš koncert vydať, no ja som si tú nahrávku na páske nechal. Záujem prejavili až v roku 2010, po smrti Hanka Jonesa. Bol som veľmi hrdý na to, že som s ním mohol hrať. Album sa nakoniec predsa podarilo vydať pod názvom Classic! Live at Newport .

Aké sú vaše plány na tento rok? Nejaký nový album?

Naposledy som nahral v novembri s Chuchom Valdesom album Live at Birdland. Nahrávka by mala vyjsť v blízkej budúcnosti. Neviem zatiaľ, v ktorom vydavateľstve, pretože každy z nás nahráva pre iný label. Je to kvintet s Franciscom Melom, ktorý hrá na bicie na mojom albume Cross Culture v kapele Us Five. Hrajú s nami aj dvaja famózni kubánski muzikanti Gaston Joya na base a Yaroldy Abreu Robles na perkusie. Je to neuveriteľný explozívny kvintet. Na albume sú tak moje, ako aj Chuchove skladby.

Dnes bolo na koncerte dosť mladých ľudí. V Brne má hudba silnú tradíciu, v meste dokonca pôsobí aj hudobná katedra, ktorá vychováva mladých jazzmanov. Čo by ste na základe vašich skúseností poradili mladým hudobníkom?

Najdôležitejšie je žiť v „knižnici“ hudby, osobností a myšlienok majstrov. Čím viac počúvate, tým viac sa naučíte, rozvíjate svoj sluch a vlastný prístup k hudbe. Treba sa naučiť čo najviac skladieb a harmonických postupov, študovať rytmus, skúšať pochopiť harmolodickú tapisériu teda melódiu, harmóniu a rytmus ako celok. Počúvaním možno všetky tieto prvky zlúčiť. Počúvanie je všetko.

Ďakujeme za rozhovor.

JazzFestBrno, Sono Centrum, 23. 3. 2017

Related Posts

Leave a Reply

Your email address will not be published.

*