Na otvárací koncert 16. ročníka festivalu vybrali organizátori predstaviteľa strednej generácie českého jazzu, spolu s jedným z nestorov amerického jazzového saxofónu. Českú jazzovú obec reprezentoval gitarista, krstený slávnou americkou Berklee College of Music – David Dorůžka. David sa tak v stredu predstavil na pódiu firmy, u ktorej na jeseň 2016 nahral svoj druhý album – Autumn Tales. Krst albumu sa konal len pred mesiacom, v pražskom Jazzdocku. 

Repertoár na festivalový koncert zostavil David Dorůžka z mozaiky skladieb nového albumu. Ľady medzi publikom a kapelou sa rozhodlo trio roztopiť hneď príznačnou úvodnou skladbou Glacier Melting. Nasledovala meditatívne znejúca Dorůžkova kompozícia Tale of the Autumn Sea. Precítená hra Jiřího Slavíka slákom na kontrabase podfarbila skladbu patričnou dávkou jesennej nostalgie. Frisellovsky znejúci Slavíčkov Vláček motoráček naznačil, že v trio má v zásobe aj rezké skladby. Postupne sa rozbiehajúci vlak nabral v závere také obrátky, že cestujúci, ktorí by dorazili na perón na poslednú chvíľu, nebudú mať šancu naň naskočiť. O tom, že David Dorůžka siaha po inšpiráciu nielen do jazzových vôd, presvedčil brnenské publikum prevzatou židovskou skladbou Unter Dayne Vayse Shter’n od Abrahama Brudna. Na niekoľko ďalších skladieb si David Dorůžka vymenil elektrickú gitaru za španielku. Vyrovnaný dialóg španielsky so Slavíkovým étericky znejúcim kontrabasom dopĺňal nenápadne metličkami Martin Novák, v ktorého rukách ožili perkusie aj v ďalšej skladbe. Novákovu hru by som nazval veľmi úspornou, čo vôbec myslím negatívne. Výraznými osobnosťami tria je práve Dorůžka so Slavíkom. Novák si svoju skromnosť vynahradil vo veľmi štedrom perkusnom sóle. Popri Dorůžkových autorských kompozíciách odznela aj skladbička Opuštěný milý od Bohuslava Martinů a Hm hm, ach ty jsi úžasná, zo swingového repertoáru R.A. Dvorského.

Po prestávke v znamení hromadného presunu do baru o poschodie nižšie, sa publikum dočkalo headlinera, amerického saxofonistu Joe Lovana s kvartetom. Inšpirovaný saxofonistickými ikonami Charliem Parkerom, Johnom Coltraneom, Ornettom Colemanom, či Wayneom Shorterom,  sa Lovano, ako správny jazzman, venuje paralelne viacerým projektom. Formáciou, s ktorou koncertuje v súčasnosti najčastejšie, je Joe Lovano Classic Quartet. V kvartete pôsobia zástupcovia viacerých generácií. Hoci všetci jeho členovia majú za sebou účinkovanie na početných Lovanových albumoch, v tejto zostave sa v štúdiu všetci naraz nikdy nestretli. Repertoár kvarteta na aktuálnej šnúre je prierezom najrozličnejších kombinácií Lovanových skupín a hudby, ktorú nahral vo vydavateľstve Blue Note. Ten, kto od vystúpenia amerického kvarteta očakával predovšetkým pekelne rýchlu bebopovú smršť, sa dočkal prekvapenia.

Joe Lovano otvoril svoj deväťdesiatminútový set modernými autorskými skladami – Full Moon a Full Sun. Už v úvode kvarteto zaujalo absolútnou vyrovnanosťou zvuku (okrem iného, pochvala patrí aj zvukárovi). Po ďalších Lovanových autorských skladbách On this Day (album On this Day – Live at Vanguard) a Our Daily Bread nasledovala Drum Song z albumu Folk Art, s exkluzívnym úvodným sólom bulharského kontrabasistu Petra Slavova. Skladba sa trochu vyníma z Lovanovej mainstreamovej polohy. V širokých, voľných plochách, postavených na monotónnom rytmickom podklade sa podarilo Lovanovi navodiť multikulturálnu auru, okrem iného aj hrou na perkusie. Sadu perkusií si Lovano so sebou nosí na každý koncert. Dokonca na chvíľu rozšíril svoj arzenál „zbraní“ a zamenil tenorsaxofón za maďarský drevený dychový nástroj tárogató.

Ďalej nasledovali skladby v duchu jazzového mainstreamu, vrátane štandardu It’s Easy To Remeber. Treba uznať, že i v tejto polohe sa kvarteto cíti ako ryba vo vode. Lovanova hra sa vyznačuje absolútnou precíznosťou a precítením každého tónu, za súčasnej technickej dokonalosti vo všetkých dynamiclých polohách. Bubeník Carmen Castaldi, s výnimkou jedného sóla, udržiava po celý čas rytmus s veľmi umiernenou intenzitou. Najviac sólových partov doprial publiku vynikajúci kontrabasista Slavov, spolu s famóznym dlhorukým klaviristom Lawrencom Fieldsom. Fieldsove sóla vynikajú predovšetkým v pomalých skladbách, no Lawrence nestráca dych ani v rýchlych kompozíciách.

Ako prídavok zvolil Joe Lovano I love Music (autor Emil Boyd) šmrncnutú jemným latino nádychom. Skladbu preslávil kedysi klavirista Ahmad Jamal na svojom albume The Awakening. V úvode tohto bonusového kusu dokonca vymenil Lovano tenorsaxofón za flautu. Dokázal, že vôbec nezáleží na tom, či vezme do rúk saxofón, tarogató, alebo flautu, hneď máte jasno , že hrá majster svojho remesla.

Koncert Joe Lovana bol dobrý ťah organizátorov, no zároveň nastavil latku poriadne vysoko. Taktiež naznačil „saxofónovú edíciu“ festivalu. O niekoľko dní budeme môcť vidieť taktiež saxofonistu Luboša Soukupa, Mariusa Neseta, Chris Pottera, Harryho Sokala, Michala Wroblewskeho, celú plejádu dychárov Concept Art Orchestru a ďalších.

Setlist Joe Lovano Classic Quartet

Full Moon/Full Sun/On This Day (Just Like Any Other)/Our Daily Bread/Drum Song/It’s Easy To Remeber (standard by Richard Rodgers)/Fort Worth/I Love Music

Po koncerte nám Joe Lovano poskytol rozhovor, ktorý si budete môcť prečítať čoskoro na našom portáli.

JazzFestBrno, Sono Centrum, 23. 3. 2017

 

Podobné články

Napište komentář

E-mail nebude publikován

*