Jazzové rozjímanie svetobežníka Dhafera Youssefa
Martina Schneiderová

Jazzové rozjímanie svetobežníka Dhafera Youssefa

Dhafer Youssef, Echoes of JazzFestBrno, 8. 11. 2016

Nie veľa ľudí dokáže s hlasom to, čo tuniský skladateľ, hráč na oud a spevák Dhafer Youssef (49). Oud je špecialita stredného východu – strunový bezpražcový nástroj so šiestimi zdvojenými strunami, podobný európskej lutne.  Dhafer Youssef pochádza z malej tuniskej dediny, z rodiny, kde mal spev dlhoročnú tradíciu. Po tom, ako sa mu domáce prostredie stalo stiesňujúcim, presťahoval sa za jazzovou kariérou do Paríža a Viedne. Youssefov príbeh je tak trochu príbehom mladíckeho vzdoru. Dokázal čeliť prianiu svojich rodičov – stať sa doktorom alebo architektom. Namiesto toho si vyrobil svoj prvý strunový nástroj, alebo trénoval spev vo foyeri tureckých kúpeľov. Echo, ktoré dosahoval v akusticky dokonalých priestoroch sa neskôr stalo jedným z Dhaferových typických prvkov hlasového prejavu. Postupne sa presadil ako hráč na oud, osobitý skladateľ a mimoriadny spevák. Jeho hlas sa dokáže s ľahkosťou a zároveň plnou silou vyšvihnúť do závratných výšok a behom sekundy ustáliť v kľudných spodných polohách. 

Dhafer Youssef má na konte osem albumov. Najnovší, Diwan of Beauty and Odd prišiel so svojou americkou kapelou predstaviť aj do Brna.

Spolu s Youssefom prišla do Brna zostava takmer identická s tou, ktorá nahrávala jeho najnovší album. Klaviristu Aarona Parksa a basistu Bena Williamsa dopĺňal mladý americký bubeník Justin Faulkner, dočasná výpožička od Branforda Marsalisa. Faulkner tak nahradil bubeníka Marka Guilianu z Youssefovej štúdiovej zostavy. V tej účinkoval aj Ambroise Akinmusire, ktorý svojou trúbkou okorenil štúdiovú nahrávku. Potom, ako médiá avizovali nový album s účasťou vychýrených jazzmanov, som očakával Youssefov odklon od world music k jazzu. Ten sa, na moje prekvapenie, konal len čiastočne. Bol som teda zvedavý, či nenastane výraznejší posun na živom vystúpení.

Aaron Parks & Dhafer Youssef
Aaron Parks & Dhafer Youssef

Dhafer Youssef  sa od začiatku pasoval do role rozprávača hudobných príbehov bez slov.  Ak ste na túto hru pristúpili, vnikli ste do hĺbky jeho sveta, z ktorého niet cesty späť. Dhafer spieval svoje príbehy jeden za druhým, v zmysle konceptu nového albumu. Všetky piesne s výnimkou jednej (Morning Dazzling) pochádzali práve z neho. Hneď na úvod zvolil Dhafer meditatívnu skladbu Fly Shadow Fly, v ktorej zasadil hlas do pre neho menej typických nižších polôh. Chvíľu na to sa už pohyboval v závratných výškach, v ktorých sa cíti ako ryba vo vode. Príjemné zistenie, pretože práve táto poloha robí Youssefa tak výnimočným. Od začiatku koncertu tak Dhafer ponúkol možnosť vypočuť si jeho nezameniteľný hlas v celej šírke spektra. Navyše, od prvých tónov sa doprevádzal aj na oud. Po sólovom úvode sa k nemu nenápadne sa pridal Aaron Parks na krídle a s ním aj zvyšok kapely.

V druhej skladbe Of Beauty & Odd sa po Dhaferovej krátkej inštrumentálnej predohre zapojila aj kapela, dopĺňajúc tak frontmanov jednoduchý melodický motív. Čo sa týka charakteristického zvuku oudu, v porovnaní s inými strunovými nástrojmi na mňa pôsobí menej pestro.  Porovnávajúc zvuk oudu na Youssefovych štúdiových nahrávkach a videozáznamoch so zvukom na koncerte sa mi zdala intenzita, v porovnaní s celou kapelou, zbytočne prepálená. Možno aj preto mi chvíľu trvalo, kým som dokázal v spleti zvukov identifikovať Williamsov kontrabas. Keďže sa to všetko dialo za prítomnosti Youssefovho vlastného zvukára, išlo zrejme o  zámer.

Ďalšia skladba  nabrala oproti  úvodným jazzovejší rozmer. Parksovým exkluzívnym klavírnym rozohrávkam sekundoval neustále meniacimi sa rytmami Justin Faulkner. Konečne počujem už aj zamatovo guľatý zvuk kontrabasu Bena Williamsa. Na rozdiel od výkonov, ktoré zvykne podávať Ben vo svojej vlastnej kapele, u Dhafera Youssefa pôsobí v prevažnej časti skladieb jeho kontrabas menej výrazne. I tak výrazný frontman, akým Ben Williams bežne býva, sa dokáže podriadiť kolektívnym záujmom.

Potom prišiel na rad Dhafer Youssef s krátkou rečou, v ktorej predstavil kapelu, vrátane technickej podpory – zvukárov a osvetľovača. Jeho výzva do publika na obsadenie niekoľkých voľných sedadiel v prvých radoch sa nestretla s veľkým ohlasom, no pokus o zblíženie s fanúšikmi určite zabodovala. Dhafer nezabudol privítať v publiku svojho priateľa, gitaristu Petra Víta, na pozvanie ktorého kedysi pred dvadsiatimi rokmi prišiel do Čiech. Spomenul dokonca aj Ivu Bittovú, s ktorou účinkoval začiatkom 90-tych rokov.

V éterickej kompozícii Delightfully Odd rozbalil Dhafer svoj arzenál naplno. Pianissimový falzet sa najprv vznášal vo vzduchu ako vánok, kým ho nevystriedala Faulkerova hutná batéria. Zmyslom pre dynamiku a presnou a šľapajúcou rytmikou sa stal Justin Faulkner, dvadsaťpäťročný obor usadený za bicími, silnou oporou kvarteta. Rozbehnutá mašinéria v závere skladby spomalila a Dhaferov hlas sa premenil na výbušnú zmes. Jeho hlasová technika je kapitola sama o sebe. Dhafer dokáže svojim hlasom vydať všetky možné i nemožné farebné i dynamické odtiene, od sotva počuteľného šelestu až po rezonujúci, prenikavý, sýty falzet s typickým vibrátom.

S blížiacim sa finále vyzval spevák publikum, aby vstalo, tlieskalo, tancovalo a kričalo. Prvé dve priania sa dokonca aj naplnili, no nakoľko sa rytmus skladby príliš menil, rytmickému potlesku v sále postupne dochádzal dych. Ako na zavolanie, iniciatívu pohotovo prevzala rytmická sekcia spolu s energickým absolventom počítačových vied a hudby, vyhľadávaným klaviristom Aaronom Parksom, ktorý s plnou chuťou rozohrával svoj klavírny jam.

Hudobníci, akými sa Dhafer obklopil, patria k súčasnej newyorskej špičke. To bolo cítiť v každej skladbe v ich mimoriadnom nasadení, ktoré dokázali spontánne prepojiť s citom pre detail a pretaviť do súhry s ostatnými členmi skupiny. To ocenilo aj publikum a na záver si vyžiadalo prídavok, ktorým sa stala skladba Longing & Saltation Survey.

Na záver výsledok pozorovania Dhaferovho posunu k jazzu. Je pravda, že v porovnaní so štúdiovými nahrávkami obsahujú niektoré kompozície naživo širšie a možno aj odvážnejšie improvizačné plochy (hlavne zásluhou Aarona Parksa a Justina Fauklnera). Youssefov rukopis je natoľko výrazný, že je zbytočné polemizovať nad tým, kam sa bude jeho tvorba žánrovo ďalej posúvať. Vlastne by to bola škoda, keby Dhafer Youssef prestal byť sám sebou. To mu však určite nebude brániť naďalej prepájať vplyvy iných kultúr s jeho vlastnou hudobnou predstavou.

Setlist

Fly Shadow Fly/Of Beauty & Odd/17th Flyways/Delightfully Odd/Morning dazzling/Al-Akthal Rhapsody/Cheerful Meshugghas/Longing & Saltation Survey