Zásah do čiernej na prvý pokus – prvý pražský koncert Melody Gardot
Jan Malý - Prague Proms

Zásah do čiernej na prvý pokus – prvý pražský koncert Melody Gardot

Melody Gardot, 26.7.2016, festival Prague Proms, Obecní dům, Praha

Životný príbeh americkej speváčky, skladateľky, klaviristky a gitaristky Melody Gardot je príbehom silnej ženy. Po nehode v roku 2003, keď ju na bicykli zrazilo auto, ktoré išlo na červenú, strávila s vážnymi zraneniami viac než rok v nemocnici. Keďže na nemocničnej posteli nemohla hrať na klavíri (na ktorom hrala od deviatich rokov), začala hrať na gitaru. Práve tak sa zrodili jej prvé piesne. Následkom nehody sa speváčka stala citlivá na svetlo, takže tmavé okuliare, ktoré nedá dolu z tváre, nie sú v tomto prípade žiadnym imidžovým výstrelkom. Dlhotrvajúca rekonvalescencia bola nakoniec korunovaná úspechom. Svoj prvý album vydala v roku 2008, najnovší (Currency of Man) vyšiel v lete 2015. Z Currency of Man zaradila Gardot do pražského repertoáru päť skladieb z celkových jedenástich.

 Prvý koncert Melody Gardot v Prahe a zároveň záverečný koncert festivalu Prague Proms 2016 sa konal, podobne ako väčšina festivalových koncertov, v Smetanovej sieni Obecného domu. Do Prahy si priviezla speváčka svoju šesťčlennú skupinu. V porovnaní so zostavou, s ktorou nahrala svoj predposledný album (My One And Only Thrill) išlo o komornú formáciu. Gitarista, dvojčlenná dychová sekcia (trúbka, saxofón), rytmická sekcia – bicie a kontrabas, plus klávesák obsluhujúci aj perkusie.

Takmer freejazzový dvojminútový začiatok úvodnej skladby The Rain vyvolal na tvárach divákov trochu prekvapenie a údiv, avšak len do momentu, kým skladba o chvíľu nenabrala jasný smer. Pokojný hlas Melody Gardot, nad ktorým sa vznášal tenorsaxofón, vniesol do sály ukľudňujúcu atmosféru. Väčšina skladieb dostala, v porovnaní so štúdiovými nahrávkami, nové aranžmány. Veľkú zásluhu na tom mala dychová sekcia, ktorá neúnavne excelovala a postarala sa o nespočetné, milé prekvapenia. Mladý, univerzálny saxofonista (taktiež flautista a klarintetista) Irwin Hall Jr predvádzal celý večer spektakulárny výkon. Jeho exkluzívne strhujúce sóla, ale i duá s trubkárom Shareefom Claytonom vyvolávali časté explózie búrlivého aplauzu. Obaja dychári majú už na svojom konte nominácie na Grammy ( i keď zatiaľ nie za ich sólové albumy).

Plným nasadením dychovej sekie vrcholilo viacero skladieb, predovšetkým v prvej polovici koncertu. Claytonov zmysel pre hru v piane bol chvíľami až dojemný. Stačila však chvíľa a ihneď forsíroval do závratných výšok, kde sa k nemu vždy s veľkou radosťou pridával na saxofóne Irvin Hall Jr.

Melody sa k publiku prihovorila až po štvrtej skladbe, krátko predstavila kontrabasistu Sama Minaiea pred jeho päťminútovým sólom, ktoré nebolo do programu zaradené náhodou – uviedlo skladbu March For Mingus. Tento unikátny kus vyvrcholil najstrhujúcejším záverom  za plnej podpory skupiny, keď Irwin Hall predviedol obľúbenú, okázalú show zručných saxofonistov– hru súčasne na dva saxofóny.

Po trištvrte hodiny nadupanej hudby sa nálada náhle zmenila. Nasledoval mysteriózne znejúci úvod baladicky ladenej skladby Morning Sun. Klavírne duo Melody so Samom Minaieaom, hrajúcim slákom na kontrabas patrio k tomu najdojemnejšiemu, čo Melody Gardot predviedla. Nádherné, citlivo zahrané melódie, dokonalé harmónie.

Spev Melody Gardot je kapitola sama o sebe. I zdanlivo nenáročné party odspieva s precítením, o chvíľu zas spieva akoby lakonicky, sotva počuteľne, avšak s vždy so svojim typickým výrazom, plným napätia. Inokedy zas priamo a suverénne zakričí na plné hrdlo, čo má na srdci.

MelodyGardot 38

Príhovor k publiku prišiel na rad až po hodine, pred skladbou Les Etoiles. Vyrozprávala príbeh o parížskych pouličných muzikantoch, ktorí vyhrávali pod jej oknom. Ich radosť zo života ju nadchla tak, že sa k nim spontánne pridala a spievala s nimi inkognito v uliciach Paríža.

Koncert vrcholí, v See Line došiel rad na prvé aktívne zapojenie publika v podobe opakujúceho sa popevku “see line” a rytmického tlieskania. To bolo stále len zahrievacie kolo. Po ňom sa Melody Gardot, inšpirovaná akustikou sály, zahrala na zbormajstra. Rázne rozdelila publkum na tri časti. Každá mala za úlohu spievať svoj (úplne odlišný) zborový part a záverečná skladba Preacherman mohla začať. S mohutnou podporou všeľudových zborov odspievala speváčka pieseň, apelujúcu na ľudské práva černošského obyvateľstva.  Skladba vznikla ako reakcia Melody Gardot na príbeh o mladom černochovi, ktorý bol v roku 1955 na základe falošného obvinenia zlynčovaný v Mississippi.

Potlesk publika po pôvodne plánovanej poslednej skladbe priviedol do varu celú skupinu. Po chvíli sa vrátila Melody Gardot s kapelou  zahrať prídavok  It Gonna Come, pri ktorom vyzvala publikum do tanca. Rešpekt divákov voči grandióznym priestorom Smetanovej siene im zabránil ísť až úplne k pódiu. Napriek tomu sa podarilo Melody Gardot roztlieskať celú sálu. Prvá návšteva Melody Gardot nadchla nielen publikum, ale aj samotnú speváčku, ktorá po koncerte ochotne podpisovala každému fanúšikovi čokoľvek, čo sa dalo podpísať.

Aktuálny ročník Prague Proms skončil s veľkou slávou. Verím, že vedenie festivalu už pracuje na prípravách ďalšieho ročníka. Necháme sa prekvapiť výsledkom.

Setlist: The Rain/Goodbye/Bad News/You Don’t Know What/March of Mingus/Morning Sun/Les Etoiles/Our Love Is Easy/Baby I’m Fool/See Line/Preacherman/It Gonna Come

  • Melody Gardot, spev, klavír, gitara
  • Mitchell Long, gitara
  • Shareef Clayton, trúbka
  • Irwin Hall Jr., saxofóny
  • James Greenwood, piano, klávesy
  • Sam Minaie, kontrabas
  • Charles Staab II., bicie