One Day Jazz Festival 2016, Bratislavský hrad, 16.-17.6.2016

Organizátorom One Day Jazz Festivalu určite nechýba odvaha, keďže tento rok sa rozhodli usporiadať festival pod holým nebom uprostred júna.  Miesto konania – rozľahlé nádvorie Bratislavského hradu.

Prvý festivalový deň – štvrtok

Koncert prvého večera začal s trištvrtehodinovým meškaním. Nakoľko však program avizoval len jedno hudobné teleso, nikto nebral meškanie príliš tragicky. Snáď len ten rad na občerstvenie nemusel byť tak neznesiteľne dlhý.

Avishai Cohen patrí na Slovensku, rovnako ako v Čechách, k veľmi obľúbeným hudobníkom. Rozdiel je len vo frekvencii koncertov v oboch krajinách. Zatiaľ, čo v Čechách a na Morave hral už viac než desaťkrát, na Slovensku by sa jeho koncerty dali zrátať na prstoch jednej ruky.

Projekt  An Evening With Avishai Cohen s filharmóniou zaznamenáva od minuloročnej švédskej premiéry úspech za úspechom. Jedným z orchestrov, ktoré v tomto projekte účinkujú je i Filharmonie Brno. Málokto však vie, že myšlienka projektu vznikla práve na pôde brnenskej filharmónie. Koncom minulého roka som mal možnosť vidieť brnenský koncert, ktorý ma ihneď presvedčil, že Cohenova hudba má potenciál osloviť masy aj keď je ošatená do klasických orchestrálnych aranžmánov. Bol som teda, prirodzene, zvedavý, ako koncert vyznie pod holým nebom.

Oneskorený začiatok koncertu a silný vietor veštil, že možno nie všetko bude počas večera v úplnom poriadku. Na orchestrálnych úpravách Cohenových skladieb sa podieľali traja aranžéri – Robert Sadin, Bastien Stil a samotný Avishai Cohen. Rovnako ako v Brne, aj bratislavský koncert dirigoval Bastien Still. Niektoré skladby však od premiéry podstúpili niekoľko aranžérskych úprav.  Ako prvá odoznela inštrumentálna skladba Overture ‘Noam’.Op1, úvodná skladba albumu Almah. Dlhšia predohra poskytla orchestru priestor vyniknúť vo svojej plnosti a spektre farieb. Avishai Cohen nastúpil až v druhej skladbe, po ktorej nasledovala spievaná Puncha Puncha. Tú sa Avishai naučil ešte ako dieťa od mamy a zaspieval ju v jej materinskom jazyku ladino. Po nástupe Avishaia dostalo publikum to, kvôli čomu prišlo. Poslucháčsky vďačné tituly, ako napríklad Morenika, alebo mix melódií od libanonského skladateľa Samira ShurkihoArab Medley, či ďalšie skladby z Cohenovho bohatého repertoáru. Nie vždy sa Avishaiovi Cohenovi podarí zaspievať naživo Moreniku tak intonačne presne, ako sa mu zadarilo v Bratislave. Cohenove trio sa mení podľa jednotlivých projektov. Bubeníka Daniela Dora nahradil v Bratislave Itamar Doari, na krídle Fazioli  zostavu dopĺňal Omri Mor. Trio hladko zapadlo aj do zvuku veľkého orchestra. Napriek tomu som sa nedokázal ubrániť pocitu, že aj pri veľkom nasadení všetkých hudobníkov sa nepodarilo zanechať tak silný dojem, ako naposledy v Brne. Cohen pôsobil zozačiatku príliš vážne, radosť z hry bola len ťažko postrehnuteľná. Publikum však reagovalo s nadšením, čo Cohena nakoniec predsa naštartovalo. V závere predviedol Cohen jeden zo svojich osvedčených efektných ťahov – hru paličkami na notový stojan. Všeobecným sklamaním možno bola dĺžka koncertu – osemdesiat minút vrátane prídavku. Ako som sa neskôr dozvedel, technici sa pred koncertom museli vysporiadať so silným vetrom, ktorý mal vplyv aj na menej výrazné ozvučenie a osvetlenie koncertu

Deň druhý – piatok

Druhý deň otvorila kapela klaviristu a skladateľa Valéra Miku. Zatiaľ nie veľmi známy slovenský hudobník stihol tento rok vydať debutový album Vibrations, States, Emotions a v roku 2015 vyhrať slovenskú hudobnú súťaž Jazz Start Up. Mikovo trio doplnil mladý gitarista Pavol Bereza, ktorého mohlo brnenské publikum vidieť ja na tohtoročnom JazzFeste Brno v zoskupení Rio Danubio. Kvarteto predviedlo príjemný a melodický moderný jazz.

Reinkarnácia Waking Vision, Dan Brantigan Quartet a Universal Cure

Už niekoľko rokov je nepísaným pravidlom festivalu účinkovanie organizátora One Day Jazz Festivalu, Martina Valihoru, s niektorou z formácií. Na tomto ročníku sa Valihora postaral o výnimočný zážitok – spojenie slovensko-amerických projektov, v ktorých účinkoval v rokoch 2001-2009. V kapele tak hrali jeho americkí spolužiaci z Berklee. Medzikontinentálna formácia predviedla v hodinovom bloku niekoľko osvedčených kusov, na ktoré publikum čakalo a s nadšením reagovalo. Popri ostrieľanom trúbkárovi Danovi Brantiganovi a suverénnom gitaristovi Johnovi Shannonovi stojí za zmienku aj výkon perfektnej rytmickej sekcie s basistom Oskarom Rózsom a bubeníkom Valihorom.  Kapela bola veľmi príjemnou spomienkou na roky minulé.

Na záver dynamická úderka z New Yorku.

Záver festivalu patril headlinerovi  – formácii Donny McCaslin Group.  Projekt Remember David Bowie sľuboval skladby inšpirované nedávno zosnulým Davidom Bowiem, s ktorým práve táto partia nahrala jeho posledný album Blackstar. McCaslin sa posledné roky venuje predovšetkým elektrickému jazzu, ktorý prezentoval aj na bratislavskom pódiu. Členom jeho zostavy je posledné roky veľmi uznávaný bubeník Mark Guiliana a úžasný, introvertne pôsobiaci basák Nate Wood. Kapelu uzatvára klávesák Jason Lindner. McCaslinova partia predviedla vzorovú ukážku moderného elektrického jazzu. Nadupaná muzika plná energie, neuveriteľne strhujúca rytmická sekcia, moderný klávesový zvuk a neúnavný McCaslin so svojim nerozlučným tenorsaxofónom. Skupina publiku jednoznačne dôkázala, že na to, aby moderný jazz držal krok s dobou, nemusí otrocky preberať prvky hip-hopu alebo rapu. V závere setu odznela staršia Bowieho skladba Warsawa a Lazarus z jeho posledného albumu Blackstar. Nosnú kostru pôvodných Bowieho kompozícií doplnila kapela o vlastné improvizácie. Škoda len, že po hodine hrania sa o predčasný koniec McCaslinovho setu postaral dážď, ktorý visel nad pódiom celý večer na vlásku. Starostliví organizátori však pohotovo zareagovali a na pódium nabehli desiati aktivisti (vrátane Valihoru), ktorí vztýčili nad hlavami muzikantov improvizované igelitové prístrešky. Tým sa postarali o vskutku neopakovateľný zážitok a záver festivalu.

Letná edícia One Day Jazz Festu bola dramaturgicky veľmi atraktívnym podujatím. Ponúkla moderný svetový jazz, kombináciu jazzu s klasickým orchestrom a mladé tváre slovenského jazzu. Mne osobne festival pomohol, okrem iného, utvrdiť si názor, že klasickým orchestrom pristane koncertná sála viac, než exteriéry. Uvidíme, čo prinesie festival vo svojej jesennej edícii.

Related Posts

Leave a Reply

Your email address will not be published.

*