Moravia Music Fest - svedok premiéry duetu Anny Marie Jopek a Kurta Ellinga

Moravia Music Fest – svedok premiéry duetu Anny Marie Jopek a Kurta Ellinga

Anna Maria Jopek kvartet a Kurt Elling Quintet, Moravia music fest, Sono Centrum Brno, 3.11.2015

8. ročník medzinárodného jazzového festivalu Moravia Music Fests 2015 sa po troch koncertoch blíži do finále. Ako hlavný magnet vybrali usporiadatelia Count Basie Orchestra, ktorého účasť však bola z dôvodu neserióznosti zahraničného promotéra na poslednú chvíľu odvolaná. Našťastie, manažment festivalu zareagoval flexibilne a podarilo sa mu na pôvodný termín dohodnúť veľmi atraktívny náhradný program – dvojkoncert poľskej divy Anny Marie Jopek a amerického držiteľa Grammy Awards – Kurta Ellinga.

Keďže Anna Maria Jopek vystupovala na festivale už vlani, jej koncert v kapacitne štedrom Sono Centre sa mohol zdať nestrannému pozorovateľovi dosť odvážnym ťahom. Kombinácia s účasťou ďalšej jazzovej speváckej hviezdy, Kurta Ellinga, však mala potenciál akékoľvek obavy rozptýliť. Ako sa očakávania organizátorov v reále naplnili?

Kto pozná tvorbu Anny Marie Jopek detailne, vie presne, čo od jej koncertu môže očakávať – predovšetkým príjemné piesne so silnou slovanskou melodikou a vkusnými akustickými aranžmánmi. Do Brna si poľská speváčka priviezla svojich dvorných hudobníkov. Kmeťom zostavy je Pedro Nazaruk, ktorý je vynikajúcim spevákom, flautistom a gitaristom. Kvarteto ďalej dopĺňal dlhoročný basgitarista Robert Kubiszyn a klavirista Krzysztof Herdzin.  Krehko pôsobiaca Anna Maria v prvej piesni chvíľu zápasila s hľadaním setlistu s príhovorom v češtine. Netrvalo dlho a príhovorom v jazyku publika speváčka nadviazala kontakt a zožala prvý aplauz. O tom, že Anna Maria sa nehrá na jazzovú speváčku, ubezpečila návštevníkov informáciou o tom, že odoznejú prevažne poľské ľudové piesne. Koncert sa niesol v pokojnej až meditatívnej atmosfére od prvého tónu až po posledný. Anna Maria je perfekcionalistka a dôkladná profesionálka, a vďaka tomu nemožno jej spevácky výkon nikdy hodnotiť inak ako vynikajúci. Atmosféru, miestami až mysterióznu, umocňovalo echo, či efekty, používané vo vokálnych partoch. Mimoriadny aplauz zožal Pedro Nazaruk v skladbe Waclaw za úžasné vokálne sólo vyšpičkované do falzetového fortissima. Vo finále odozneli hity ako Szepty i lzy, či nádherne emotívne zaspievaná Ucisz sie. Za zmienku stojí perfektné nazvučenie koncertu, vrátane iskrivých perkusií či nádherne zamatovej šesťstrunovej akustickej basgitary.  Záver vystúpenia priniesol prekvapenie v podobe duetu Anny Marie s Kurtom Ellingom, pieseň Me Jedyne Niebo, skladbu  z albumu Upojenie, ktorý Anne Márii produkoval legendárny Pat Metheny. Hoci Kurt Elling na svoj nový album Passion Wolrd na iTunes zaradil túto skladbu ako bonusový track, naživo ju spolu obaja predviedli poprvý raz až v Brne. Upozornenie Anny Marie o tom, že Kurt bude spievať poľsky Elling komentoval poznámkou, že by to nemal byť až taký problém, keďže pochádza s Chicaga (kde bola odjakživa jedna z najväčších poľských komunít v USA, pozn. red.). Duet preveril profesionalitu a vzájomnú chémiu protagonistov. Elling zvládol poľštinu aj vďaka skypovým lekciám od samotnej Anny Marie. Obe kapely sa počas duetu vzájomne dopĺňali, pochvalu by si zaslúžil obzvlášť basista Robert Kubiszyn za precítené „gitarové“ sólo na svojej akustickej basgitare.

Po prestávke patrilo pódium hviezde amerického vokálneho jazzu, Kurtovi Ellingovi, ktorý hneď po príchode na scénu poďakoval publiku za to, že zostalo aj na druhý set. Ten otvorilo kvinteto remakom Where The Streets Have No Names od írskych U2, z Ellingovho  čerstvého albumu Passion World. Výrazný hlas protagonistu nenechal nikoho na pochybách, že má dočinenia s výnimočným spevákom. Samozrejme, takáto nadupaná skladba by sa dala očakávať skôr až vo finále koncertu, Elling sa však rozhodol inak. Podľa reakcií publika tak spravil veľmi dobre. Hneď na štartovnej čiare sa blysol svojim sólom aj gitarista John McLean. Spiatočku na časovej osi zaradil Elling Sinatrovou skladbou Come And Fly With Me z roku 1957. Nemohlo v nej chýbať ani precítené sólo mladého chicagského klaviristu Stuarta Mindemana. Po Come And Fly With Me nasledoval duel bubeníka Ulyssesa Owena Jr. (ktorý je, mimochodom, aj členom tria Christiana McBridea) a vokálnej improvizácie Kurta Ellinga. Celú hlasovú škálu predviedol Elling dokonalou vokalízou v skladbe Tanya Jean zo svojho druhého albumu Messenger (1997).  Spomalenie tempa nastalo akoby švihnutím čarovného prútika, v nádherne zhudobnených básňach z cyklu Flame and Shadow americkej poetky Sary Teadale. V súznení s obsahom básní nechal Elling text voľne sa niesť na nežných vlnách jeho upokojujúceho hlasu, čím sa postaral o jeden z najsilnejších zážitkov večera. Duet Ellinga s kontrabasistom Clarkom Sommersom v The Waking z albumu Nightmoves bol reprezentatívnou ukážkou Ellingovej rytmickej precíznosti, frázovania a zmyslu pre neopísateľnú škálu dynamických odtieňov.

Do finále vstúpil Kurt Elling jazzovým a popovým štandardom Edena Ahbeza, Nature Boy, ktorý v roku 1948 naspieval poprvý raz Nat King Cole.  Pieseň odvtedy  interpretovali desiatky spevákov, vrátane Franka Sinatru, Celine Dion, či Tonyho Bennetta s Lady Gaga. Ellingova verziia nepostrádala ellingovský scat a pulzujúcu rytmiku. Na ukľudnenie rozvášneného davu si Kurt Elling zvolil za prídavok štandard Skylark z roku 1941. Piesni z jej čara neubrali ani roky. Naopak, v dnešnom uponáhľanom ocení poslucháč jej magickú, upokojujúcu moc.

Kurt Elling v Brne opäť predviedol presne to, čo ho drží  už roky na vrchole rebríčka najlepších jazzových spevákov. Vyniká pozoruhodnou schopnosťou udržať napätie i v nemeniacej dynamike skladby, absolútnou kontrolou nad svojim hlasom, stopercentnou intonačnou istotou, či schponosťou prejsť plynule z forte do pianissima. Zároveň pôsobí veľmi prirodzene. Mne osobne vyhovuje práve takáto Ellingova poloha s komorným zoskupením. Preferujem ju pred kombináciou Kurta Ellinga s veľkým bigbandom. I keď, vďaka silnému hlasovému fondu mu nerobí problém presadiť sa ani v hutnom zvuku veľkého orchestra. Koncert v Sono Centre bol ukážkou technickej dokonalosti a možností ľudského hlasu. Keďže Kurt Elling už brnenské prostredie veľmi dobre pozná, budeme sa tešiť na jeho budúce návštevy a ďalšiu spoluprácu s Annou Mariou Jopek.

Pred koncertom nám Kurt Elling poskytol interview, ktoré prinesieme čoskoro na stránkach nášho portálu.