Francúzsky trúbkár Erik Truffaz (1960) sa od 90-tych rokov radí k popredným inovátorom európskej hudobnej scény. Na konte má takmer dvadsiatku albumov vydaných u prestížneho vydavateľstva Blue Note. Pri snahe o zaškatuľkovanie Truffaza do niektorého z hudobných žánrov lavírujú kritici niekde medzi fusion, acid jazzom, nu-jazzom a post bopom. Samotný Erik Truffaz svoju hudobnú tvorbu vníma ako pop-jazz. Jeho albumy sú veľmi rôznorodé, často na nich účinkujú aj žánrovo pestrí speváci. Truffaz sa nebráni prizvať do štúdia ani hip-hoperov, či mexického elektronického umelca Murcofa. Na jeseň sa vydal Truffaz so svojim kvartetom na koncertnú šnúru s cieľom propagovať nový album, ktorý vyjde v januári 2016. Truffaz tentokrát štedro doprial i fanúšikom v Čechách a na Slovensku. Koncertnú šnúru začal v Ostrave, nasledovali Bratislava, Olomouc, Praha a Plzeň. V kvartete nastala nedávno zmena na poste bubeníka, nakoľko dlhoročného člena Marca Erbettu nahradila mladá posila – Arthur Hnatek. Arthur nie je žiadnym neznámym hudobníkom, je stálym členom tria fenomenálneho klaviristu Tigrana Hamasyana.
Všeobecne známy fakt, že živú hudbu si fajnšmeker vychutná najlepšie v klubovej atmosfére sa potvrdil aj v olomouckom Jazz Tibet Clube. Klub nebol pre Truffaza neprebádaným teritóriom, hral v ňom už pred dvomi rokmi. Po zvítaní sa s divákmi pozdravom „dobrú noc“ otvoril introvertne pôsobiaci Truffaz koncert kompozíciou Kudu z nového CD Doni Doni (vyd.Parlophone). Skladbu zložil Truffaz pôvodne pre juhoafrický tanečný ansámbel Vuyani Dance Theatre. Hneď na úvod zaujal pôsobivý rytmus skladby, ktorý umocňovala vynikajúco nazvučená batéria s výrazným kopákom. Truffazov novic Arthur Hnatek zvládol svoj olomoucký krst na výbornú. Tým, ktorí poznajú Hamasyanove trio, bolo od začiatku jasné, že tomu nebude inak.
Kvartet pokračoval ďalšími skladbami z pripravovaného albumu. Fat City otvoril Arthur Hnatek s Truffazom v pohodovom tempe a celá skladba sa niesla za zvukov pestrých, typických truffazovských farieb. V druhej minúte nastal moment prekvapenia, keď klávesák Benoit Corboz imitovaním hardrockovej gitary rázne pritrvrdil, aby vynikol kontrast s nasledujúcim voľným tempom, v ktorom kapela dohrala skladbu až do konca. Corboz striedal krídlo (Petrof) s klávesom Hammond Sk1 a Rhodes pianom, obloženým početnými efektovými krabičkami.
Ďalšia skladba Patcheko sa po pochmúrnom úvode rozjasnila a priestor dostal Arthur Hnatek a Benoit Corboz so svojim Rhodes pianom. Po Patcheku prišiel rad na svižnú kompozíciu s maďarským názvom – Szerelem. Do svojej staršej tvorby načrel Truffaz skladbou Siegfried z albumu Behind New Corners. Siegfrieda zvládol kvartet aj bez hip-hopera Nyu, ktorý je častým hosťom jeho albumov a koncertov. Absenciu vokálu suplovala kapela sólovými výstupmi. Speváci hosťujúci na Truffazových albumoch sú väčšinou mladí interpreti s veľmi svojráznym prejavom. Škoda, že nie je možnosť vidieť ich bežne na Truffazovych turné. Snáď až na výnimku, Annu Aaron, ktorá vystupovala s kvartetom v roku 2011 na v brnenskej Fléde.
Truffaz pôsobí na pódiu vždy veľmi skromne a sústredene, obmedzujúc komunikáicu s publikom na uvedenie skladieb a predstavenie kapely. Pozornosť zameriava predovšetkým na hudobný výkon celého kvarteta. Erik Truffaz je živým dôkazom toho, že koncert sa dá odohrať aj s jednou trúbkou (doplnenou o dve dusítka). Čaro jeho hry nespočíva v ekvilibristike ťažko sledovateľných, rýchlych sól, ale vo vyváženosti hry s ostatnými spoluhráčmi a nemenej aj vo variabilite dosahovanej zvukovými efektami. O tie sa postarala kúzelná krabička po jeho pravici.
Jednu z najjazzovejších skladieb večera, Davisovsky ladenú Arroyo, natiahol Truffaz až na dvanásť minút, čo je dvojnásobok v porovnaní so štúdiovou verziou. Stalo sa tak aj vďaka rytmickej sekcii, korá dostala široký priestor a absolútnu voľnosť. Od pôvodného zámeru, ukončiť koncert skladbou Le Gens du Voyage, musel Erik Truffaz po dlhotrvajúcom potlesku upustiť, nakoľko sa dostalo aj na prídavky – funkujúcu Doni Doni, po nej Lost in Bogota a Trippin‘ The Lovelight Fantastic. Pri tej sa do tanca pohupovalo už celé osadenstvo klubu. Erik Truffaz bol presne tým, čo sychravým jesenným dňom otrávené publikum potrebovalo – zabudnúť nachvíľu na realitu a o zasnívať sa pri tónoch éterickej hudby.
Pred koncertom nám Erik Truffaz poskytol rozhovor, ktorý prinesieme čoskoro na našom portáli.
Setlist Olomouckého koncertu:
Kudu/Fat City/Patcheko/Szerelem/Siegfried/LouLou/Arroyo/Les Gens Du Voyage/Doni Doni/Lost In Bogota/Trippin‘ The Lovelight Fantastic