Branford Marsalis Quartet– Porgy & Bess, Viedeň, 14. 7. 2015. Branford Marsalis (1960), kľúčový predstaviteľ hudobnej dynastie Marsalisovcov je považovaný za jedného z najuznávanajších saxofonistov planéty. Za svoju doterajšiu kariéru vydal viac než dvadsať albumov a účinkoval na desiatkach nahrávok iných hudobníkov. V druhej polovici 80-tych rokoch sa dostal do  povedomia aj ako člen Stingovej kapely, ktorá v tom období mala dosť výrazný jazzoy sound a s ktorou nahral šesť rádových albumov. Snáď najznámejšie je jeho sólo v Stingovom megahite Englishman in New York. Marsalisovou hlavnou parketou je však moderný jazz, hoci, občas si odskočí aj do sveta klasiky. Nedávno sme mali možnosť vidieť ho aj v rámci festival Prague Proms, kde vystúpil s Českým národným symfonickým orchestrom a predviedol skladby Glinku, Glazunova, Mendozu a Williamsa.

Stabilnou Marsalisovou formáciou je jeho kvalitnými muzikantami prekypujúci kvartet, s ktorým v Porgy & Bess uzatvoril sezónu dvoma koncertami, 13. a 14.júna. Na oboch koncertoch dokázal Branford Marsalis Quartet zaplniť klub až po strop. Aktuálny Marsalisov kvartet tvoria dlhoroční členovia Joey Calderazzo (piano), Eric Revis (kontrabas) a mladý bubeník Justin Faulkner (bicie).

Od Branforda sa nedá očakávať iné, ako tá najvyššia kvalita. To čo predviedol so svojim kvartetom v Porgy & Bess však prekonalo všetky moje očakávania. Bez akéhokoľvek zahrievacieho „kolečka“ spustila kapela v pekelnom rytme a intenzite vypaľovačku Mighty Sword z relatívne čerstvého albumu Four MFS Playin’ Tunes (2012). Ten je kritikmi považovaný za jeden z najlepších Branfordových albumov za posledné roky. Strhujúce tempo, vysoké nasadenie predznamenalo nezabudnuteľný večer so špičkovými muzikantami. Hybným motorom bol okrem kapelníka bezpochyby aj mimoriadne talentovaný a hyperaktívny dvadsaťštyriročný bubeník Justin Faulkner, ktorý s mimoriadnym nasadením upútal pozornosť od prvého úderu.

Branford sa ku kapele so svojou sopránkou a tenorsaxofónom striedavo pridával a v zápätí ustupoval do úzadia. V oddychovom čase nechal vždy priestor pre ďalších hráčov. Tí ako by len na to čakali. Ihneď sa chopili šance a rozohrali trio partiu, ku ktorej nepotrebovali ďalšieho spoluhráča. Z menovaného albumu odznela ďalšia skladba, Monkova Teo, opäť s výraznou rytmikou a swingujúcim kontrabasom. Tretia v poradí zaznela Jarrettova melodická Windup, ktorá sa v polovici zvrhla v riadnu freejazzovú jam session. Ukľudnenie nastalo až pri melancholickej As Summer into Autumn Slips, ktorá poskytla priestor predovšetkým Branfordovi a jeho dlhoročnému spoluhráčovi Calderazzovi. Skladbou sa naplnila prvá hodina vystúpenia a na playliste zostávali ešte dve skladby plus dva prídavky.

Rozlúčkou Marsalisa s Viedňou bola nádherná komorná La Valse Kendall z albumu Songs of Mirth and Melancholy. Zrelý štvrťhodinový dialóg Branforda s klaviristom Joeym Calderazzom, umne použitý sopránsaxofón a krídlo Faziolli, súhra dlhoročne zohratých hudobníkov boli príjemnou bodkou za špičkovým koncertom fenomenálneho kvartetu.

Branford Marsalis Quartet predviedol nezabudnuteľnú show, moderný pulzujúci jazz. I staršie skladby iných autorov zaranžoval Branford tak, aby ponechal dostatok priestoru na vyjadrenie svojim fenomenálnym spoluhráčom. Branford potvrdil, že je na vrchole a ak zotrvá v nasadenom tempe, určite sa na ňom i napriek invázii mladších talentov ešte dlho udrží.

Setlist:
  1. Mighty Sword (Four MFS Playin’ Tunes)
  2. Teo (Four MFS Playin’ Tunes)
  3. Windup (by K.Jarrett)
  4. As Summer into Autumn Slips (Four MFS Playin’ Tunes)
  5. In the Crease (Contemporary Jazz)
  6. It Don’t Mean A Thing If it ain’t Got That Swing (by Duke Ellington)
  7. The Bard Lachrymose (Songs of Mirth and Melancholy)
  8. La Valse Kendall (Songs of Mirth and Melancholy) – pridavok

 

Leave a Reply

Your email address will not be published.

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.