Nestáva sa veľmi často, že svetovo známi skladatelia zložia a kompozície výhradne pre konkrétneho interpreta či dirigenta. Dôkazom toho, že výnimka potvrdzuje pravidlo sú dve diela špičkových skladateľov filmovej hudby, Lala Schifrina a Vinceho Mendozu, ktorí skomponovali hudbu špeciálne pre Jana Hasenöhrla, zakladateľa Českého národného symfonického orchestra.
Lalo Schifrin (nar.1932) je držiteľom štyroch Grammy Awards a šiestich nominácií na Oscara, argentínsky skladateľ, aranžér, klavirista a dirigent. Do začiatku 60-tych rokoch pôsobil ako vedúci kapely Dizzy Gillespieho. Neskôr, po koketovaní s latino-jazzom a bossanovou, rozšíril záber na filmovú hudbu, kvôli ktorej sa presťahoval do Hollywoodu. Tam sa preslávil napríklad hudbou k mnohým filmom, vrátane hlavnej témy Mission Impossible. Nemenej známym sa stal i svojimi orchestrálnymi jazzovými albumami alebo aranžovaním skladieb pre Troch tenorov. Je častým hosťom štúdia CSNO v Prahe ako i hosťujúcim dirigentom festival Prague Proms.
Vince Mendoza (nar.1961), americký skladateľ, aranžér a dirigent, držiteľ šiestich Grammy Awards a dvadsiatich piatich nominácií. Svojim aranžovaním sa podieľal na tuctoch albumov takých zvučných mien akými sú Bjork, All Jarreau, Bobby McFerrin, Sting, Al DiMeola, Joe Zawinul, Joni Mitchell atď.
Čo spája týchto svetovo známych hudobníkov? Odpoveď je jednoduchá – CSNO – Český narodní symfonický orchestr a jeden z jeho spoluzakladateľov – Jan Hasenöhrl. Lalo Schifrin, Vince Mendoza ale aj ďalší významní skladatelia a dirigenti majú bohaté skúsenosti so spoluprácou s ČSNO, či už ide o spoločné vystúpenia alebo nahrávanie v štúdiách orchestra. Svetové renomé štúdia potvdzuje aj jeho využívanie takými hudobníkmi akými sú Ennio Morricone, Michael Kamen, Rod Stewart, Marcus Miller a ďalší.
Album Trumpet Concertos vyšiel v roku 2014 vo vydavateľstve Out of the Frame. Monochromaticky retro-ladený obal s titulnou fotografiou New Yorku začiatku 20. storočia bol vhodnou voľbou k téme druhej časti albumu.
CD s celkovou minutážou 33’42 obsahuje skladby, ktoré mali svoju premiéru v Smetanovej sieni Obecného domu v Prahe v roku 2011 a 2014. Nahrávka je autorsky rozdelená na dve, takmer rovnomerné, časti – Delta Concerto a New York Stories.
Úvodná skladba Delta Concerto začína časťou Allegro moderato. Lahodné sláčiky ku ktorým sa po pár taktoch pridá trúbka navodia pohodovú atmosféru hneď od začiatku kompozície. Ďalšia časť v poradí, Andantino (Blues) sa odohráva v kľudnejšom tempe, za výdatnej podpory dychovej sekcie a harfy . Postupne kulminuje až do forte pred záverečným trubkovým sólom, ktorým Jan Hasenöhrl uzatvára druhú časť Schifrinovho koncertu. Delta Concerto končí dynamicky pestrou africkokubánskou modlitbou Afrocuban Prayer, v ktorej dostalo hneď od prvých taktov trúbkové sólo snáď najväčší priestor. Modlitbu otvárajú tympany s trúbkou, postupne sa pridáva celý orchester, ktorý pomerne často opakuje motívy sólo trúbky. Zrýchlenie na záver, trúbka v popredí a posledné takty unisono s orchestrom.
Druhá polovica CD s názvom New York Stories nie je formálne rozdelená na menšie časti, hrá sa vcelku. Záleží teda na každom poslucháčovi, koľko príbehov dokáže v takmer šestásťminútovej kompozícii dešifrovať. Mendozovou inšpiráciou bola pestrosť hudobných jazykov, ktoré popri sebe existovali v dvadsiatom storočí v New Yorku. Príbehy z mesta mrakodrapov sa vyznačujú častým striedaním tempa a dynamiky. Pri počúvaní evokujú New York Stories pocit objemovo väčšieho orchestra v porovnaní s telesom, ktoré počuť v prvej časti CD. Takéto vnímanie však môže byť veľmi subjektívne. Nádherné široké plochy sláčikov sú dopĺňané trúbkovými sólami. Tie aj vďaka použitiu zvuku dusítka pomáhajú rozvíjať jazzové predstavy a fantázie. Tie nás za pomoci mohutnej rytmiky chvíľami zavedú do atmosféry Gershwinovej Ameriky odkiaľ pokračujú ďalej na Broadway. Tesne pred grandióznym finále orchester naberá na dynamike, forsíruje do maxima, aby v zápätí mohol poľaviť a nechať v záverečných taktoch doznieť trúbku Jana Hasenöhrla do stratena, či skôr do ulíc večne pulzujúceho New Yorku.
Orchester dirigoval Kryštof Marek (Delta Concerto) a Tomáš Brauner (New York Stories). Kvalita nahrávky a výkon orchestra, vrátane producenta a sólistu v jednej osobe, Jana Hasenöhrla, jednoznačne demonštruje dôvod, pre ktorý je CNSO permanentne vyťažený, predovšetkým významnými hudobníkmi.
Na záver len krátky citát Vince Mendozu, ktorý hovorí za všetko:
“Trúbka bola odjakživa jedným z najvýraznejších hlasov duše New Yorku. Jej zvukom možno zvolávať do boja, hojiť boľavé srdce, a predovšetkým môže byť pozvánkou do vznešenosti a prísľubu najúžasnejšieho mesta na svete”
Lalo Schifrin– Vince Mendoza– Trumpet Concertos dedicated to Jan Hasenöhrl