John McLauglin and 4th Dimension, koncert v Porgy & Bess, 24.11.2014. V poslednom čase sa to jazzovými legendami v našich končinách len tak hemží. Človek musí vedieť dobre vyberať a správne voliť priority, aby si nezodral podrážky. John McLaughlin (*1942), anglická gitarová legenda, skladateľ, priekopník fusion. V mladosti zistil, že preraziť do sveta sa dá v Amerike ľahšie ako v Anglicku. A tak sa v roku 1969 vydal za oceán, kde sa mu podarilo koncertovať a nahrávať so slávnym Milesom Davisom. Výnimočná osobnosť McLaughlina sa však naplno prejavila založením jeho vlastného, progresívneho Mahavishnu Orchestra v roku 1971. Skupina vynikala technickou virtuozitou hráčov a vyznačovala sa fúziou elektrického jazzu s rockom a indickými prvkami. V kapele sa vystriedali mnohé známe osobnosti ako napríklad Billy Cobham alebo jeden z najslávnejších českých emigrantov Jan Hammer, neskôr aj francúzsky, diabolsky dobrý huslista Jean-Luc Ponty. Ovplyvnený duchovným vodcom Sri Chimnoim, ako aj potrebou oddychu od elektrického fusion si v druhej polovici 70-tych rokov John odskočil aj do sveta akustickej hudby. A tak s indickými hudobníkmi vytvoril akustický projekt Shakti. Nech išlo a akýkoľvek projekt, nenapodobiteľnou zostala McLaughlinova virtuozita, netradičné harmonické postupy a predovšetkým neuveriteľná rýchlosť hry na gitaru. Frank Zappa sa v roku 1977 vyjadril o McLaughlinovi: „Človek, ktorý nevie oceniť Johnovu techniku, musí byť úplny tupec. John vynašiel spôsob ako narábať s gitarou tak ako so samopalom“. John McLaughlin žije so svojou druhou manželkou a synom na juhu Francúzska. V nejednom rozhovore sa vyjadril, že na rozdiel od Ameriky, v ktorá bola kolískou jazzu, Európa vie jazz oceniť a hýčkať si ho. A tak si americkí jazzmani záujem o nich v Európe vychutnávajú.
Do Viedne si gitarový mág priviezol svoju formáciu The 4th Dimension. Keďže Porgy&Bess je stredne veľký klub, aby sa ušlo na všetkých záujemcov, koncerty sa konali dva dni po sebe, 24. a 25.11.2014. Nie často sa naskytne možnosť vidieť McLauglina v tak intímnom klubovom prostredí. Súčasnú zostavu tvorí klávesák Gary Husband, basgitarista Etienne Mbappé a indický bubeník Ranjit Barot. Pri pohľade na pódium ihneď pútali pozornosť dve sady bicích. Kapelník sa rozhodol ohúriť natrieskaný klub jedným setom pozostávajucim z jedenástich skladieb. Kto nebol dostatočne pripravený, mohol byť zaskočený pekelným „nářezom“ v podobe hutných (avšak jasne čitateľných) basov a dunivých bicích. Za zvuk, ktorý bolo nielen počuť ale aj fyzicky cítiť, by sa iste nehanbila ani žiadna štadiónová rocková kapela.
Komunikatívnosť lídrov nebýva vždy ich silnou stránkou. John McLaughlin je však starý koncertný harcovník a vie si publikum ľahko získať aj pomerne úspornými vetami. Stačilo však zľahka brnknúť na strunu domáceho publika, spomenúť Viedeň ako svetové centrum kultúry a už to bolo. Ako to už býva zvykom v dramaturgii dvojhodinových koncertov, dynamické skladby sa striedali s kľudnejšími kompozíciami. So srdcom a mozgom kapely, Johnom McLauglinom sa spájali vysoké očakávania publika. Priznám sa, že vzhľadom na jeho vek (72) som si nemyslel, že v priamom prenose odohrá svoje sóla v povestnej „rýchlosti svetla“. Moje obavy sa však rozplynulu ihneď v skladbe Guitar Love. Prvé takty boli síce rozohrievacie, neprešla však ani minúta a frekvencia melodických tónov McLaughlinovej gitary nabrala neuveriteľné obrátky vyžadujúce plnú sústredenosť. Na štart koncertu vskutku heroický výkon.
Skladba Abbaji z albumu Floating Point, so silným melodickým refrénom Love and Understanding, dala šancu zažiariť bubeníkovmu precítenému tenoru. Ďalšia skladba v poradí, baladická Light At The Edge, bola živým dôkazom blízkosti McLaughlina s Carlosom Santanom. Pomalé, santanovsky ťahané farebné sóla spolu s doprovodnými klávesmi pohladili dušu aj zarytých odporcov pomalých melodických skladieb. V piatej skladbe večera, Echoes, došlo konečne na využitie druhej sady bicích. Spoza klávesov si za menšiu sadu presadol Gary Husband. Gary nie je len klávesák, ale aj pomerné známy bubeník a autor hudby. Na bicie hrával aj s Mikom Sternom, Jeffom Beckom alebo Level 42. Predviedol, že za bicími sa cíti doma rovnako ako za klávesmi. Exoticky pôsobiace indické scatové vokály “Dakkata-dot!” hlavného bubeníka Ranjita dokonale zapadali do posilnenej rytmiky. Rockovo priamočiara skladba Sulley, ktorej autorom je práve Gary, nachvíľu suverénne naklonila misku váh z jazz-rocku v prospech zemitého rocku. Žánrová pestrosť touto kompozíciou však zďaleka neskončila. Kapela vzápätí spustila plnokrvné blues, skladbu New Blues z albumu Industrial Zen.
Napriek neuveriteľnej paľbe gitarových tónov podporovaných ostatnými hráčmi pôsobila celý večer skupina veľmi zohrato a uvoľnene. Evidentne sa nik nešetril na vystúpenie, ktoré kapelu čakalo v Porgy & Bess ďalší večer. Nebyť rušivého elementu bručania kondenzátora v tichších partoch by sa dalo hodnotiť vystúpenie ako dokonalé. Ohorujúca intenzita zvuku, ktorá však nie úplne vždy hodila k zvolenému repertoáru doslova vtlačila publikum do sedadiel.
Ako prídavok majster McLauglin zvolil ukľudňujúcu skladbu You Know You Know. Áno, my vieme. Vieme, že kvalitný jazzrock a fusion ešte stále má a bude mať na hudobnej scéne svoje opodstatnenie. Tiež vieme, že napriek plejáde úžasných gitaristov sú kvality a výnimočnosť McLaughlina overené desaťročiami. Zostáva teda dúfať, že tento neúnavný hudobník nepoľaví vo svojej invencii a aktivitách a dočkáme sa ešte nejedného nového albumu a geniálnych koncertov.
- Guitar Love
- Miss Valley
- Abbaji
- Light As The Edge
- Echoes
- Sulley
- Senor CS
- New Blues
- Hijacked
- Creator
- Mother Tongues
- (prídavok) You Know You Know
Foto: Ľubomír Duban