The Brecker Brothers Band Reunion– koncert v klube Porgy & Bess, Viedeň, 15.7.2014. Randy Brecker (1945), americký trubkár ocenený šiestimi Grammy. Do povedomia sa dostal v 70-tych rokoch keď sa stal zakladajúcim členom jazzrockovej skupiny Blood, Sweat & Tears. Preslávil sa však až o pár rokov neskôr, predovšetkým vo formácii Brecker Brothers, ktorú v roku 1975 založil so svojim mladším bratom Michaelom Breckerom (1949-2007).

Keď formácia Brecker Brothers v roku 1982 zanikla, Randy nahrával a koncertoval s Jacom Pastoriom v zoskupení Word of Mouth Big Band. Žánrová pestrosť a univerzálnosť nebola Randymu nikdy cudzia. Počas uplynulých troch dekád spoluprácoval s takými hudobníkmi ako Billy Cobham, Larry Corryel, Charlie Mingus ale aj so slávnymi nejazzovými umelcami akými sú Bruce Springsteen, Lou Reed, Frank Zappa, Stevie Wonder.  To je len časť dlhého zoznamu. V roku 1992 sa bratia dali znovu dokopy a nahrali album The Return of Brecker Brothers, ktorý im vyniesol trojnásobnú nomináciu na Grammy Awards. Posledný koncert, na ktorom hrali Randy s Michaelon spolu sa konal v rámci ich hosťovania s WDR Big Bandom v roku 2004. Michael podľahol leukémii v roku 2007.

Pred pár rokmi sa Randy dal po rokoch dokopy so svojimi blízkymi hudobníkmi a úspešne resuscitoval repertoár Brecker Brothers s novou formáciou The Brecker Brothers Band Reunion, v ktorej žiarili také hviezdne mená ako Mike Stern, David Sanborn a Dave Weckl. Po dlhom turné po Japonsku zavítal v utorok Randy do Viedne s pôvodnými členmi formácie Brecker Brothers, s ktorými vystupoval naposledy v roku 1978. Koncert v Porgy & Bess bol v poradí ich tretím vystúpením na turné s názvom The Heavy Metal Bebop Tour.  Saxofónový part po Michaelovi prevzala pred pár rokmi Randyho druhá manželka Ada Rovatti (soprán sax). Nebolo tomu inak ani v Porgy & Bess. Za bicie zasadol živel menom Terry Bozzio, ktorého jazzoví i nejazzoví priaznivci poznajú dôverne ako „toho, čo hrával so Zappom“. Mal som možnosť tohto neuveriteľného bubeníka vidieť vystupovať pred pár rokmi s Tony Levinom vo viedenskom hudobnom klube Gasometer. Bola to jedinečná šanca vidieť Terryho „súpravičku“ bicích, ktorá zaberala podstanú časť pódia a pozostávala zo šestich kopacích bubnov a nespočítateľného množstva činelov. V Porgy & Bess sa vzhľadom na veľkosť pódia musel bývalý Zappov bubenícky guru uskromniť s podstatne menšou zostavou. Jej limitovaná veľkosť však nemala vplyv na jeho famózny výkon. Popri ocenení Randyho sól spontánnym aplauzom diváci počas koncertu najživšie reagovali práve na výkony bubeníka Terry Bozzia. Zaslúžene. Hoci nedošlo na klasické niekoľkominútové sóla, Terry si našiel svoj priestor a šancu vždy využil naplno. Celkový dojem z jeho hry umocňovali dokonale nazvučené bicie. V tesnom závese za Terrym publikum reagovalo na Adu, ktorá statočne kontrovala svojmu manželovi.  Už keď sa v roku 2005 spoznala s Randym, bola uznávanou bigbandovou saxofonistkou. Že už dávno nie je žiadnou začiatočníčkou, demonštrovala svojou hrou celý večer. Mimoriadneho ocenenia sa dostalo jej dva a pol minúty trvajúcemu saxofónovemu sólu v skladbe Funky Sea Funky Dew.

Hoci dve skladby večera mali v názve „funky“ a práve funky rytmus bol ich nosným prvkom, vďaka triezvemu jazzovému aranžmánu a sólovej virtuozite hráčov nikdy neskĺzli do povrchnej funky zábavy. Gitarista Barry Finnerty sa svojimi razantnými sólami prezentoval ako solídny pilier koncertnej zostavy Randyho kapely. Dokázal, že návrat na pódium so svojimi bývalými spoluhráčmi po tridsiatich šiestich rokoch nie je len márnou snahou o znovuoživenie vyblednutej sentimantálnej spomienky na staré dobré časy ale stal sa živou realitou. Jeho gitara mala úplne iný zvuk a farbu akú zvykol mať u Brecker Brothers so svojou spevavou gitarou Mike Stern. Farba zvuku však vždy zostáva odrazom individuality každého gitaristu.

Ako trochu slabší článok skupiny som vnímal basgitaristu Neila Jassona. Rozpačitému dojmu, napriek slušne odohranej basovej linke, napomáhal nie úplne čitateľný zvuk basgitary. Vo všeobecnosti vnímam basgitaru ako nazraniteľnejší článok nazvučenia skupín. Zle nazvučená basgitara dokáže často pokaziť celkovy dojem z inak dobre znejúceho zvyšku skupiny. To je snáď jediná výhrada ktorú mám k tomuto koncertu, ktorý sa konal v inokedy zvukovo vynikajúcom klube. Je však dosť možné, že práve silný a plný zvuk skupiny neumožnil basgitare vyniknúť v plnej kráse a detaile. Koncert odohrala skupina napriek avizovaným dvom setom vcelku, čo pri plnom nasadení nie zrovna najmladších pánov považujem za obdivuhodný výkon.

Brecker Brothers Band Reunion počas stominútového predstavenia dokázali, že ich opätovné spojenie malo význam. Tiež naživo divákom demonštrovali, prečo bebop v tomto prípade dostal prívlastok „heavy metal“. Kiež by všetky návraty skupín po toľkých rokoch v pôvodnej zostave boli také kvalitné a mali aspoň zčasti taký úspech ako Brecker Brothers Band Reunion.

Pred koncertom nám Randy Brecker poskytol exkluzívne interview, ktoré uvedieme čoskoro na našom portáli.

foto: Ľubomír Duban

Related Posts

Leave a Reply

Your email address will not be published.

*